Jednoduché jedlá boli v minulosti typickými pokrmami obyvateľov mnohých obcí na Slovensku, vrátane rázovitého Klenovca.
Podľa etnologičky Emílie Mázorovej bol bežnou stravou v tejto dedine čír alebo alebo rubársky bôb, čím sa v miestnom nárečí označuje fazuľa.
Často jedávané boli tiež pečené kromple s cmierom, teda zemiaky s cmarom. „Pre chudobné rodiny bolo typické aj ďalšie jedlo - staršie neminuté maslo roztopili, pridali trochu múky, nechali prevrieť a následne natreli na chlieb,“ konkretizovala etnologička.
Veľmi obľúbený bol podľa jej slov v Klenovci čír, čo je v skutočnosti polievka s cestovinou. „Bola to vlastne trojaká polievka – s mliekom, s bryndzou, alebo so zápražkou. Napríklad čír s bryndzou sa jedával hlavne v lete, bola to naša každodenná a prvotriedna strava,“ dodala 96-ročná pamätníčka Zuzana Mázorová, ktorá pochádza z Klenovca a v súčasnosti žije v Kalinove pri Poltári.
Základom číru bolo tuhé cestíčko, ktoré sa pripravilo z múky s troškou soli. „Mohlo sa potom rajbať na rajbadle, ale my doma sme to najčastejšie melili rukami na malé šúľky či zrnká. Ak sa čír varil v mlieku, po prevretí bolo jedlo vlastne hotové,“ povedala Zuzana Mázorová.
V prípade, ak sa robil čír s bryndzou, nevaril sa v mlieku, ale vo vode so soľou a trochou bravčovej masti. „Zovretý vystúpil na povrch a vtedy sa pridávala dobre dozretá, staršia bryndza, ktorá sa nezliepala,“ doplnila Emília Mázorová.
Treťou variáciou bol zapražený čír, ktorý sa jedával predovšetkým v zime. „Keď voda zovrela, pridala sa do nej zápražka z bravčovej masti, trošky múky a cibule. Keď to znovu zovrelo, pridal sa čír,“ zakončila etnologička.