Prvý lyžiarsky vlek stál v Hnúšti už v prvej polovici 70. rokov minulého storočia, čím sa toto mesto v lyžovaní zaradilo medzi priekopnícke centrá v širšom regióne.
Hnúšťanský vlek bol situovaný na úpätí Sinca, v lokalite nazývanej Nad kravínmi. Postavili ho miestni nadšenci pre lyžovanie a ako pohonnú jednotku využili motor z traktora. Prvými vlekármi boli Jozef Horčík a Milan Tóbik. Ako spomína dcéra prvého menovaného Martina Horčíková Fecková, vlekári mali na starosti veľa vecí okolo vleku - púšťali ho, dávali pozor na ľudí a opravovali aj zhodené lano.
„To sa stávalo hlavne vtedy, keď sa naň zakvačilo veľa ľudí naraz, čím vlek preťažili a motor nestíhal,“ vysvetlila. Ako dodala, neďaleko, taktiež na úbočí Sinca, na lúke Pod troma čerešňami, bol postavený neskôr, v 80. rokoch, i ďalší vlek. Jeho výstavba sa začala vďaka iniciatíve Slovenských lučobných závodov. Bol však novšieho typu, takzvané EPV, ktoré sa vyrábalo v Žiline.
V polovici 80. rokov J. Horčík prvý vlek odkúpil a presťahoval k svojej chate na Skorušinu. „Kúpil ho za šrotovú cenu 1 koruna československá (Kčs) za kilogram. Bolo toho 500 kg, vlek teda kúpil za 500 Kčs,“ uviedla Horčíková Fecková.
Vlek nejaký čas fungoval tam, napokon sa však sťahoval ešte raz, keď ho predali Milanovi Gregušovi zo Svetlej. Ten ho presťahoval na Ráztočné k svojej chate, kde je dodnes a príležitostne je aj využívaný.
Lyžiarsky šport mal silné zázemie aj v susednom Klenovci. Lyžiari tam najprv v 70. rokoch fungovali v rámci vtedajšej telovýchovnej jednoty (TJ) pri futbalistoch, neskôr sa osamostatnili.
„Lyžiarsky klub som založil v roku 1978 a fungujeme prakticky doteraz. Jeden z vlekov sme postavili už v roku 1981,“ spomína Ondrej Mináč z Klenovca, podľa ktorého vlek zhotovili doslova na kolene. „Kotvy neboli teleskopické, ale zložené z dvoch pevných častí spojených lankom. Tí, ktorí si na tento systém zvykli, mali potom trochu aj problém zvyknúť si na bežnú Pomu,“ dodal.
Celkovo sa dá o 70. rokoch a 80. rokoch hovoriť ako o zlatej ére lyžovania v Hnúšti, Klenovci a celom regióne. Postavilo a prevádzkovalo sa viacero vlekov, okrem už spomínaných napríklad aj 900-metrová Poma na Krokave, ktorá je však už roky mimo prevádzky a chátra.
Aj mládež mala o tento šport záujem, ktorý sa ani nedá porovnať s dneškom. Ako spomínajú pamätníci, neraz stáli na lyžiach už štvorročné deti. Navyše, mohli sa zúčastňovať i rôznych súťaží, jednou z najznámejších bola Lastovička.
Dnes, napriek tomu, že lyžiarske vybavenie je na oveľa vyššej úrovni, je záujem mladých o tento šport podstatne nižší. Zanikli aj vleky, posledný fungujúci je na Skorušine. Ten je však závislý od poveternostných podmienok, keďže v stredisku nie sú snežné delá.