Klenovec dostal meno po klenoch, jeho dejiny sú spojené s baníctvom i výrobou syra

9. februára 2019 | 13:06 |  | |  | | |

Hojnému výskytu stromov – klenov vďačí za svoje pomenovanie obec Klenovec. Tvrdí to historik Leon Sokolovský vo svojej publikácii Stručné dejiny Malohontu do roku 1803, kde priraďuje Klenovec k sídlam, ktoré naši predkovia pomenovali podľa starých lesných a územných celkov.

„Dedina založená západne od Hnúšte sa nazýva po tamojšom lesnom priestore, kde rástlo pomerne veľa klenov – Klenovec,“ ozrejmil historik s tým, že v minulosti bola ťažba a spracovanie dreva v chotári tejto dediny významnou výrobnou činnosťou.

Prvá písomná zmienka o Klenovci pochádza z roku 1340, neskôr patril do hajnáčskeho hradného panstva či Felediovcom. V druhej polovici 15. storočia podľa Sokolovského do regiónu Klenovca prišli rusínski valasi, ktorí tam našli vhodné prírodné podmienky pre svoj pastiersko-dobytkársky spôsob života a hospodárenie.

Historik tiež spomína Klenovec ako jednu z lokalít v Malohonte, kde sa od konca 18. storočia najviac pestovali zemiaky a bývala tam i dobrá úroda hrušiek. Význam Klenovca podľa neho zdôrazňuje i fakt, že na prelome 18. a 19. storočia bol spolu s Rimavskou Sobotou a Tisovcom jednou z troch obcí v regióne, kde fungovali až tri mlyny.

Baníctvo nezohralo významnú úlohu

Časť dejín tejto veľkej dediny je spojená i baníctvom, keďže v jej chotári sa nachádzali zlaté a medeno-strieborné banské diela. Toto odvetvie však podľa Sokolovského nezohralo významnejšiu úlohu.

„Klenovské bane nikdy neboli veľké a preto z celoslovenského hľadiska nemali osobitný význam. Približne v roku 1790 pracovalo v Klenovci iba 14 baníkov. Produktivita ich práce sa stále znižovala pre zhoršujúcu sa kovnatosť vyťaženej rudy a pre pribúdajúce spodné vody,“ konštatoval historik. Pre tieto dôvody podľa neho prestal mať štát o klenovské bane záujem, začiatkom 19. storočia ich prepustil do súkromného vlastníctva a zakrátko natrvalo zanikli.

Klenovecký syrec bol chýrečnou pochúťkou

Klenovec tiež patril medzi tri dediny v regióne, kde podľa dobových prameňov nadobudla hospodársky významnejšiu úroveň výroba a predaj syra. Najznámejším z nich sa stal klenovecký syrec, vyrábaný už v 17. storočí. V súčasnosti je zapísaný v európskom zozname výrobkov s chráneným zemepisným označením.

„Na výrobu klenoveckého syrca treba vhodné priestory so stálou teplotou, keďže sa vyznačuje dlhou dobou zrenia. Najlepší syrec je štvormesačný až šesťmesačný,“ priblížil riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci Jaroslav Zvara.

Dodal, že kvalitu syrca priaznivo ovplyvňovalo i vápencové podložie i rastliny, ktoré v lokalite rástli a ovce ich spásali. „Odborníci Karol Herian a Ján Keresteš, ktorí nám so syrcom pomáhali, tvrdia, že v prípade Klenovca ide o výnimočnú lokalitu, ktorej syrec vďačí za svoje zloženie,“ podotkol Zvara

Klasický klenovecký syrec má zvyčajne tvar bochníka s priemerom 10 až 25 centimetrov, môže mať však aj hranolovitú formu. Jeho hmotnosť býva jeden až štyri kilogramy. „Po naformovaní sa syrec naparuje a vtláča sa doň ornamentika, ktorá je typická pre túto oblasť. Vyznačuje sa znakom kríža v strede, z ktorého vychádzajú lúče slnka. Namiesto kríža sa niekedy používal aj štvorlístok,“ priblížil Herian, ktorý v minulosti pôsobil ako generálny riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline.

Klenovecký syrec bol v minulosti pochúťkou, ktorá sa vyvážala do viacerých európskych krajín, dokonca i na dvor Márie Terézie. Práve dlhá doba zrenia je však v dnešnej rýchlej dobe jeho nevýhodou, pretože výrobcovia uprednostňujú výrobky, ktoré vedia rýchlo spracovať a hneď predať.

Najväčšia dedina v okrese sa rozvíja i vďaka projektom

Klenovec má v súčasnosti dovedna približne 3060 obyvateľov a vďaka takejto populácii je najväčšou dedinou v okrese Rimavská Sobota, a zároveň štvrtou najväčšou obcou po okresnom meste, Hnúšti a Tisovci. Rozlohou svojho katastra, ktorý má 10.000 hektárov, sa v tomto smere podľa slov starostky Zlaty Kaštanovej radí k najväčším na Slovensku.

Jedným z najvýznamnejších projektov posledných rokov v obci bola revitalizácia verejných priestranstiev s nákladmi okolo 955.000 eur, v rámci ktorej bolo zrekonštruované aj Námestie Karola Salvu, kde sa každoročne koná folklórny festival Klenovská Rontouka. „Ďalšou väčšou investičnou akciou bola výstava viacúčelovej športovej haly v sume okolo 250.000 eur, ktorú využívajú najmä naši úspešní bedmintonisti. Hráva sa tam však napríklad aj florbal,“ načrtla starostka.

Ako pokračovala, obnovili tiež kultúrny dom, kde znížili stropy, zrealizovali izolačné nátery a výmenu podláh. „Dom služieb dostal novú strechu i okná a začali sme rekonštruovať aj dom smútku. Samozrejme, opravujeme a asfaltujeme i cesty a budujeme tiež nové chodníky,“ vymenovala ďalej Kaštanová.

Obec pred časom tiež zrekonštruovala budovu klubu dôchodcov, ktorá slúži okrem seniorov aj zdravotne postihnutým a zväzu protifašistických bojovníkov. Ľudové tradície zase pripomína nedávno vzniknuté Múzeum gubárstva a súkenníctva a posledný aktívny gubár Ján Fotta.

Významné osobnosti

Klenovec je tiež rodiskom či pôsobiskom viacerých osobností. Patrí medzi ne spisovateľ, novinár a predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč, učiteľ Karol Salva, herečky Elena Rampáková a Mária Bancíková, či Ladislav Bartholomeides. Všetkých spomínaných dejateľov pripomínajú v Klenovci pamätné tabule, z ktorých väčšina je umiestnená na stene obecného úradu.

Medzi aktívne spolky v Klenovci patrí Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), ktorého činnosť sa obnovila približne pred piatimi rokmi. „Našli sme ľudí, s ktorými sa dá spolupracovať, sme zohraní a vieme sa skontaktovať, keď treba. Je nás síce ‘len‘ 12, ale ešte sa nestalo, keď nám operačný pracovník volal, že by sme na zásah nešli,“ zdôraznil predseda a veliteľ klenovského DHZO Ján Sihelský, podľa ktorého patria medzi najlepšie vybavených dobrovoľných hasičov v regióne.

Práca doma v obci i v susedných mestách

Medzi najvýznamnejších zamestnávateľov v obci sa podľa starostky zaraďuje spoločnosť Evasport, ktorá vyrába trekingovú, turistickú i športovú obuv a ošatenie. „Fungujú u nás aj dve píly a výrobca okien. Ďalších ľudí zamestnáva roľnícke družstvo, obchody a naše dve školy,“ konkretizovala starostka s tým, že dosť obyvateľov za prácou dochádza do Hnúšte a Rimavskej Soboty.

Najnovšou ulicou v Klenovci je Pasiečka, kde podľa Kaštanovej stále pribúdajú nové domy a je záujem aj o výstavbu ďalších. „Máme tam ešte voľných pár stavebných pozemkov. V obci nám vlani pribudla aj nová bytovka s 28 jednoizbovými bytmi. Niektorí občania tiež odkupujú staršie domy, ktoré zrekonštruujú, alebo si na získanom pozemku postavia nový,“ konkretizovala starostka.

Bohaté tradície a folklór

Ľudové tradície v Klenovci udržiavajú tri miestne folklórne súbory (FS). Vďaka nim je dedina s vyše 3000 obyvateľmi jedným z hlavných centier folklóru v širšom regióne.

„S manželkou vedieme detský FS Zornička. To sú deti od piatich rokov približne do štvrtej triedy. Potom tu máme dievčenskú spevácku skupinu s rovnakým názvom Zornička, s ktorou sme predvlani získali ocenenie Zlaté pásmo,“ načrtol riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska Jaroslav Zvara.

Tretím zoskupením je FS Mladosť, kde sú deti od piatej do deviatej triedy. „Niektorí deviataci idú do ‘prípravky‘ nášho FS dospelých Vepor. Pri ňom máme aj ženskú a mužskú spevácku skupinu, heligonkarov i ľudovú hudbu,“ priblížil ďalej Zvara.

V porovnaní s minulosťou síce podľa neho záujem mládeže o folklór klesol, stále sa im však darí získavať nové talenty. „Záleží to aj od ročníka, niektorý je silnejší, iný slabší. Nemáme len domácich z Klenovca, ale aj niekoľko členov z okolitých obcí,“ dodal riaditeľ s tým, že ich mnohí odchovanci sa neskôr uplatnia vo veľkých FS ako SĽUK či Lúčnica.

V histórii rázovitej dediny, akou je Klenovec, nemôžu chýbať tradičné ľudové odevy. Ako však pripomenula odborná pracovníčka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Stanislava Zvarová, bohato zdobené farebné kroje sú relatívne novodobou záležitosťou a začali sa objavovať až po zrušení nevoľníctva koncom 18. storočia.

„V Klenovci boli kožušníci a tí mužský kroj zdobili lacetom i kožou. Máme fotografie ešte z 50. rokov 20. storočia, keď sa muži z gazdovských rodín ženili v svadobných krojoch, ktoré volali ‘postavnie háby,‘“ informovala Zvarová.

Naopak, klenovský ženský kroj bol podľa nej v porovnaní s mužským striedmejšie zdobený a dominovala v ňom čierna a biela farba. „V časoch združstevňovania sa však ženám zapáčil piešťanský kroj, ktorý spoznali na celoštátnych dožinkách. Mnohé majú preto na starých fotkách krásne vyšívané kroje, ktoré si zhotovili samy, nejde však o pôvodný klenovský kroj,“ podotkla odborná pracovníčka.

Mäkké nárečie

Zaujímavým je podľa jej slov i klenovské nárečie, ktoré sa, podobne ako mnohé iné v stredoslovenskom regióne, vyznačuje mäkkou výslovnosťou. Ako s úsmevom hovoria niektorí domáci či obyvatelia susedných dedín, „v Kľenovcu sa i skaľi makie“. Podľa Zvarovej je typické i takzvané ‘šokanie‘, teda spodobovanie hlásky ‘č‘ na ‘š‘. Mnohé výrazy v nárečí sa zachovali i z čias nemeckej baníckej kolonizácie.

Jánošík stále živý, turizmu sa príliš nedarí

V Klenovci je dodnes živá tiež jánošíkovská tradícia. Práve tu liptovskí drábi v roku 1713 zlapali najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý zimoval u svojho druha Tomáša Uhorčíka v usadlosti na Mravcovom vŕšku. Dodnes ho pripomínajú viaceré miestne názvy, ako napríklad Jánošíkova skala, Jánošíkov lesík, studnička Jánošíkova slza, ale aj Jánošíkova ulica či niektoré ľudové piesne s jánošíkovskou tematikou.

Napriek peknej prírode, folklórnym tradíciám i zaujímavej histórii však turisti zatiaľ tento kraj príliš neobjavili. „Prichádzajú hlavne z okolia. Ak ale prídu ľudia zo vzdialenejších regiónov na návštevu k domácim, tak si to tu pochvaľujú. Dosť sa začína rozmáhať aj chatárčenie,“ podotkla starostka Klenovca Zlata Kaštanová. V regióne však podľa nej chýbajú bohatšie stravovacie a ubytovacie služby, keďže v obci je len malý hotel Vepor, penzión na Ráztočne a jediná reštaurácia Demko.

Zdieľať príspevok
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
Aktuálne
NajčítanejŠie
 
Vengrín absolvoval stretnutie s ministerkou kultúry, hovorili aj o rozvoji regiónu
11.apr.2024 - Jednou z hlavných tém stretnutia bola plánovaná kompletná rekonštrukcia domu Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci.  Ďalej...
Pridajte sa do tímu ako web dizajnér a grafik
21.mar.2024 - Niektoré veci v živote sa naplánovať nedajú, úspech v biznise však áno, to je heslo marketingovej spoločnosti Prognessa.com Ďalej...
Skvelá pracovná príležitosť: Hľadá sa asistent/ka konateľa
21.mar.2024 - Predstav si moment, keď sa otvárajú dvere novým možnostiam a príležitostiam, ktoré môžu zmeniť tvoj život. Ďalej...
Kraj problémy s novým dopravným systémom eviduje. Poznáme ich riešenie, ubezpečuje predseda BBSK
8.mar.2024 - Župan považuje za podstatné, že prechod na nový systém bol aj napriek tomu úspešný a systém neskolaboval. Ďalej...
Rimava.sk hľadá nového redaktora a junior redaktora, pridajte sa k nám
5.mar.2024 - Si šikovný? Zaujímaš sa o dianie v regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad? Rád pracuješ v kolektíve? Ak áno, máme pre teba zaujímavú ponuku na prácu.  Ďalej...

DO POZORNOSTI

Od profesionálneho pretekára k podnikateľovi: Filip Balciar otvára tretiu cyklistickú predajňu
Bývalý pretekár v horskej a cestnej cyklistike Filip Balciar prevádzkuje momentálne dve predajne Profibikers.sk v Lučenci a v Rimavskej Sobote. Ďalej...
5.apr.2024 - Bývalý pretekár v horskej a cestnej cyklistike Filip Balciar prevádzkuje momentálne dve predajne Profibikers.sk v Lučenci a v Rimavskej Sobote. Ďalej...

Šport

Hnúšťanskí a revúcki kickboxeri si z Trnavy priniesli pódiové umiestnenia
3.mar.2024 - Na tatami sa postavilo 214 súťažiacich z 32 klubov a z 3 krajín – Slovensko, Česko a Maďarsko. Ďalej...
3.mar.2024 - Na tatami sa postavilo 214 súťažiacich z 32 klubov a z 3 krajín – Slovensko, Česko a Maďarsko. Ďalej...
V Seredi sa konalo prvé kolo Slovenského pohára, Krahulcová odišla so striebrom
4.sep.2023 - Uplynulú sobotu (2. septembra) sa v Seredi konalo historicky prvé kolo Slovenského pohára v cyklistickej disciplíne gravel. Ďalej...
Mesto Hnúšťa aktualizovalo otváracie hodiny kúpaliska
15.aug.2023 - Letné počasie nám ešte ale nepovedalo posledné slovo a bazény môžete stále využiť. Ďalej...

Hnúšťanskí taekwondisti si z pobrežia Balatonu priniesli zlato, striebro, aj víťazný pohár

28.jún.2023 - Na pobreží Balatonu sa konal 2. ročník medzinárodnej súťaže Beach Poomsae 2023. Ďalej...

Medailová žatva taekwondistiek z Hnúšte: Nestratili sa v konkurencii susedných štátov

9.jún.2023 - Tie úspešne reprezentovali v poomsae klub aj mesto Hnúšťa. Ďalej...

Hnúšťanské taekwondistky na súťaži opäť hviezdili

17.máj.2023 - Zo športového podujatia odšili s jednou striebornou medailou a so štyrmi zlatými. Ďalej...

Téma týždňa

Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 11 nových členov
13.dec.2023 - Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont, udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Ďalej...

Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 11 nových členov

13.dec.2023 - Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont, udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Ďalej...

REGIÓN A POLITIKA

Predčasné parlamentné voľby 2023: V okrese Poltár vyhrala jasne strana Smer - Sociálna demokracia
2.okt.2023 - Na druhom mieste skončila strana Hlas - Sociálna demokracia. Ďalej...
2.okt.2023 - Na druhom mieste skončila strana Hlas - Sociálna demokracia. Ďalej...

Rozhovor

Uvedomujem si silu získaného mandátu, hovorí nový primátor Hnúšte
6.nov.2022 - Do kandidatúry sa podľa jeho slov púšťal bez akýchkoľvek očakávaní. Ďalej...
6.nov.2022 - Do kandidatúry sa podľa jeho slov púšťal bez akýchkoľvek očakávaní. Ďalej...

Kultúra

Pripravovaná kniha odhalí najkrajšie umelecké zábery regionálnych fotografov z nášho regiónu
17.okt.2023 - Kniha Čarovná Rimavská Sobota a okolie bude plná tých najkrajších umeleckých fotografií od regionálnych fotografov na mesto Rimavská Sobota, mestá Hnúšťa a Tisovec. Ďalej...
17.okt.2023 - Kniha Čarovná Rimavská Sobota a okolie bude plná tých najkrajších umeleckých fotografií od regionálnych fotografov na mesto Rimavská Sobota, mestá Hnúšťa a Tisovec. Ďalej...

Zaujímavosti z regIónu

Ako ozdobiť umelý vianočný veniec
2.apr.2024 - Máte radi vianočné tvorenie? Zdobenie vchodových dverí, schodísk a napokon vianočného stromčeka? K podobne milým aktivitám patrí aj zdobenie vianočného venca. Ak každý rok vymyslíte iný štýl výzdoby, potom by nemala obísť ani váš vianočný veniec. Ozdobme ho spoločne! Základ je kvalitný veniec Aby vianočný veniec pôsobil tip-top, veľkú úlohu nezohráva len jeho výzdoba, ale […] Ďalej...
2.apr.2024 - Máte radi vianočné tvorenie? Zdobenie vchodových dverí, schodísk a napokon vianočného stromčeka? K podobne milým aktivitám patrí aj zdobenie vianočného venca. Ak každý rok vymyslíte iný štýl výzdoby, potom by nemala obísť ani váš vianočný veniec. Ozdobme ho spoločne! Základ je kvalitný veniec Aby vianočný veniec pôsobil tip-top, veľkú úlohu nezohráva len jeho výzdoba, ale […] Ďalej...
©2022 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
©2023 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
cross
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram