Najlepším filmovým spracovaním najznámejšieho slovenského zbojníka je podľa mnohých názorov dvojfilm Jánošík I. a II. z roku 1963, ktorý režíroval Paľo Bielik.
Hlavnú úlohu v ňom zveril tisovskému rodákovi Františkovi Kuchtovi, ktorý okrem Jánošíka hral už iba v jednom ďalšom filme – Hodiny (1980).
Dostupné články na internete ponúkajú pomerne pestrú mozaiku o tomto nezabudnuteľnom Tisovčanovi. Podľa textu Nového času šlo pôvodným povolaním o lekára, ktorý nebol hercom. Úlohu Jánošíka nakoniec získal v konkurencii až 62 ďalších adeptov, pričom určite rozhodol aj jeho mužný a charizmatický vzhľad, inteligencia, ako i výška 203 centimetrov.
Článok však spomína i jeho záľubu v alkohole či slabosť pre ženy. Románik prežil aj so svojou filmovou kolegyňou Luciou Poppovou, ktorá v Jánošíkovi stvárnila hlavnú ženskú postavu – jeho milú Aničku. Hoci sa Kuchta počas natáčania so svojou prvou ženou rozviedol, s Poppovou napokon nezostal, keďže tá krátko po natáčaní emigrovala do Rakúska a on zostal na Slovensku.
Jeho druhá žena, Lýdia, si v rozhovore pre Nový čas zaspomínala aj na Kuchtovho nemanželského syna Dušana, ktorého však vychovávali jeho rodičia a napokon ako dvadsaťročný zomrel v ústave.
Podľa ďalšieho článku na portáli pluska.sk sa Kuchtova záľuba v alkohole prehĺbila v ilavskej väznici, kde pracoval ako lekár a údajne zvykol popíjať s dozorcami. Jeho smrť je tragická a do istej miery prikrytá rúškom tajomstva - v marci 1981 bol nájdený mŕtvy na zemi svojho jednoizbového bytu v Bánovciach nad Bebravou, kde žil. Mal vtedy iba 49 rokov.
Spomienku na tohto najznámejšieho Jánošíka nájdeme aj v Tisovskom mesačníku z marca 2018 v článku Viery Kriškovej. „Impozantný postavou, hlasom i tvárou predurčený, aby sa stvárnením ľudového hrdinu stal pamätným. Bývali sme pri škole nazývanej holubník, v blízkosti Dianiškovcov, Kuchtovcov, kde sa hlavne v čase prázdnin fešný vysokoškolák zastavil, zažartoval so sestrou, pozval nás do nedeľnej školy a zanechal dojem – to je fešák!“ zaspomínala si autorka.
Hoci osud nedoprial tisovskému rodákovi vysoký vek a ani ďalšie zaujímavé herecké roly, vďaka nezabudnuteľnému stvárneniu Jánošíka sa stal na filmovom plátne nesmrteľným. Práve dvojdielny film z roku 1963 je totiž s 82 % na Česko-Slovenskej filmovej databázi (CSFD) najlepšie hodnotenou snímkou s jánošíkovskou tematikou.
Pre porovnanie, prvý Jánošík z roku 1921 má 71 %, druhý z roku 1935 (kde hlavnú úlohu stvárnil práve Paľo Bielik) 77 %. Menej známy televízny film Jánošík z roku 1987 má len 51 % a najhorším spracovaním je film Jánošík – pravdivá história z roku 2009, ktorý má iba 48 %.
Obe časti Jánošíka z r. 1963 sú vo vysokom rozlíšení na portáli YouTube: