Menu
Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode nachádzame v slovenskej literatúre romantizmu v diele Jána Bottu.
Patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi medzi našich najtalentovanejších básnikov. V nedeľu 27. januára uplynulo 190 rokov od narodenia poeta.
Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: "U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý."
Bol najmladším štúrovským básnikom. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol počas štúdia v Levoči. Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS), členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Ján Botto sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku neďaleko Rimavskej Soboty. Študoval v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračskému inžinierstvu sa venoval na polytechnickej škole v Budapešti. Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.
Botto čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko popisoval ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné). Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862) skladajúca sa z deviatich spevov - relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.
Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch Sokol, Orol, aj v almanachu Lipa.
Básnik zomrel náhle 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov v Banskej Bystrici. Stalo sa tak necelý rok po súbornom vydaní celoživotnej tvorby, ktoré pod názvom Spevy Jána Bottu (1880) vyšlo v Prahe ako prvý zväzok Knihovny československej. Posmrtne mu vyšla dramatická skladba Čachtická pani (knižne v roku 1978).
