Menu
Svoju prvú návštevu Bruselu vo funkcii predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) chce Ján Lunter využiť na zorientovanie sa v problematike Európskej únie a na zistenie toho, ako môže jeho kraju pomôcť spolupráca s európskymi inštitúciami.
Lunter prišiel do Bruselu na neformálnu debatu s mladými Slovákmi v rámci projektu "Od Tatier k Schumanu" a svoj pobyt v metropole EÚ sa snažil využiť aj pracovne, keď sa stretol s niektorými europoslancami a navštívil slovenského veľvyslanca v Belgicku Stanislava Valla.
V rozhovore pre TASR vyjadril nádej, že po tom, ako ho v župných voľbách podporilo široké politické spektrum, sa poslanci stotožnia s jeho plánmi na rozvoj kraja, odsúhlasia potrebný rozpočet a aj kompetencie na úrovni, aké boli za Vladimíra Maňku.
Lunter počas debaty so Slovákmi v Bruseli uviedol, že privíta, ak sa niektorí z nich vrátia na Slovensko a budú mať záujem na zveľaďovaní župy a na účasti na správe veci verejných. Prisľúbil, že všetky výberové konania budú transparentné.
"Mnohí mladí ľudia nabrali v zahraničí skúsenosti, ktoré donesú domov. Verím, že aj my prispejeme k tomu, aby pracovných pozícií bolo čo najviac. Šikovných ľudí chceme motivovať k tomu, aby svojou prácou zveľadili náš kraj," povedal predseda BBSK. V tejto súvislosti víta iniciatívy EÚ podporovať mobilitu mladých ľudí, čo ich vedie k získavaniu skúseností a rozhľadu.
Lunter odmietol kritiku, že bude riadiť kraj ako firmu. Avšak priznal, že sú veci zo sféry podnikania, ktoré sa dajú uplatniť, napríklad výberové konania. Tu podľa jeho slov na celej čiare zlyhal jeho predchodca vo funkcii Marian Kotleba, ktorý na úrade zamestnal ľudí bez adekvátnej odbornej prípravy. "Župa nie je firma. Nemusí vytvárať zisk, ale plniť viacero postulátov: ekonomický rozvoj, ale aj ten kultúrny a sociálny. Musí nastaviť lepšie podmienky pre život, aby ľudia neodchádzali z kraja za prácou niekde inde," spresnil.
Lunter v Bruseli pripomenul, že chce riadiť kraj pri "nulovej korupcii". Podľa neho je slovenská spoločnosť prerastená korupciou, za čo môže aj skúsenosť s totalitou, "keď každému niečo zobrali - niekomu pole, niekomu budovu a niekomu život - a zároveň povedali, že všetko je naše, a končili sme socializmus vetou, že kto nekradne, okráda svoju rodinu".
"Je to stále v nás, ale po čase, ktorý odvtedy uplynul, 25 rokov, verím, že to stále klesá, že sú mladí ľudia, ktorí vedia, že korupcia nás ničí a nedokážu sa s ňou stotožniť," uviedol.
Banskobystrický župan vie o kampani očierňovania, ktorá voči nemu pokračuje na sociálnych sieťach. Uviedol, že energiu potrebnú na vyvracanie lživých tvrdení chce radšej venovať v prospech vecí, ktoré treba riešiť, napríklad rómskej otázky. Priznal, že pozorne vníma úspešné inkluzívne projekty a sociálne podniky so zapájaním Rómov do pracovného pomeru, či sú to rómske ženy v práčovni vo Valaskej, šičky zo Spišského Hrhova, alebo zamestnávanie Rómov v Železiarňach Podbrezová a vo veľkých firmách ako U.S. Steel a Whirlpool.
"Veríme, že ich bude viac, a chceme k tomu prispieť. Nepomôžu silné slová odsudzujúce túto komunitu, nepomôže búranie osád. Riešením je práca pre nich a vzdelanie už pre deti v predškolskom veku, aby boli jazykovo pripravené pre ďalšie vzdelávanie," povedal Lunter. Dodal, že aj tu má vzory - v Čičave a Muránskej Dlhej Lúke, kde úspešne prebieha vzdelávanie rómskych detí v predškolskom veku.
V tejto oblasti si vie predstaviť lepšie využitie eurofondov. Vie, že finančné zdroje z EÚ mnohí spájajú s korupciou, ale eurofondy sú podľa neho potrebné nielen na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ, ale aj na samotnom Slovensku, lebo v jeho kraji sú niektoré okresy s 20-percentnou nezamestnanosťou.
"Vieme si predstaviť eurofondy na zlepšenie a budovanie ciest na južnom Slovensku, čo by prilákalo investorov," opísal situáciu. Ocenil, že exituje projekt, ako je Banskobystrická iniciatíva, ktorý sa týka infraštruktúry spájajúcej Budapešť s Krakovom (Via Magna) a Zvolen s Košicami (sever - juh), čo chce ako župan podporovať.
