Pozemky s rozlohou 32 hektárov, na ktorých sa už v tomto roku mala začať stavať rafinéria, sa vrátili mestu Rimavská Sobota.
Spoločnosť Oil Production Trade OPT Sk, za ktorou je ruský kapitál, ich predala samospráve za symbolické jedno euro. Vlani totiž pozemky získala od mesta za tú istú cenu. Plánovala na nich postaviť závod na spracovanie ropy s predpokladanou investíciou okolo jednej miliardy eur, v ktorom by našlo prácu až 1 200 ľudí. Či závod v Rimavskej Sobote začne spoločnosť napokon stavať, je otázne.
Dôvodov, prečo sa investor s východným kapitálom rozhodol vrátiť pozemky mestu, je viac. Jedným z nich je podľa primátora Rimavskej Soboty Jozefa Šimka postoj niektorých poslancov k samotnej investícii, ktorú od začiatku spochybňovali. Poslanci najskôr nechceli súhlasiť so symbolickou cenou vo výške jedného eura a ani s niektorými ďalšími podmienkami zmluvy.
Obávali sa, že mesto môže prísť o pozemky a že na nich napokon nebude stáť ani fabrika. Namietali tiež vplyv rafinérie na životné prostredie. S časovým sklzom napokon odsúhlasili zmluvu s dodatkom a podmienkou, že ak investor na nich nezačne stavať fabriku do konca roku 2013, pozemky musí mestu za jedno euro vrátiť. Stalo sa tak napokon s predstihom, a to pre nedoplatky investora voči Sociálnej poisťovni.
„Spoločnosť mala dlh voči Sociálnej poisťovni a tá po tom, čo Oil Production získala od nás pozemky, chcela svoje peniaze získať exekúciou práve tohto majetku. Aj s poplatkami exekútorovi mala spoločnosť OIL Production zaplatiť sumu 4 160 eur, čo aj urobila. Na následnom rokovaní mestského zastupiteľstva to však spustilo vášnivé diskusie a niektorí poslanci začali spochybňovať dôveryhodnosť investora. Ten, aby takýmto šarvátkam predišiel, sa rozhodol pozemky mestu vrátiť,“ konštatuje Šimko.
Predseda poslaneckého klubu strany Smer v rimavskosobotskom zastupiteľstve Ján Végh hovorí, že k investícii majú námietky od začiatku, no nie z dôvodu, že nechcú príchod investora, ktorý by ponúkal prácu pre stovky ľudí, ale pre podozrenie, že s touto investíciou nie je niečo v poriadku.
„Po správe o exekúcii sa obávame, že investor má finančné problémy a po hrozbe prvej exekúcie by mohla prísť ďalšia a my by sme prišli o pozemky,“ zdôraznil Végh. Situácia pripomína pat, no primátor mesta a aj investor tvrdia, že presuny pozemkov neznamenajú automaticky odchod investora z Rimavskej Soboty. Podľa pôvodného plánu mali fabriku začať stavať začiatkom roka 2013, po problémoch s podpisom zmluvy sa už hovorilo o lete 2013.
Nereálny je už aj tento dátum. Šimko vysvetľuje, že posun spôsobuje aj to, že ministerstvo životného prostredia stále posudzuje vplyv budúcej fabriky na životné prostredie, keďže by mala stáť neďaleko obytných zón a tiež v ochrannom pásme tranzitu plynu.
„Kým nebude potvrdené, že životné prostredie výstavbou fabriky ohrozené nebude, spoločnosť nezačne s prípravou projektov. Pozemky nám predali späť, ale aj z toho dôvodu, aby poslanci nemali obavu, že o ne prídeme. Ak posúdenie vplyvu fabriky na životné prostredie nebude prekážkou začatia výstavby, ja sám som investorovi garantoval, že pozemky mu opäť poskytneme. Ja stále verím, že Oil Production u nás investovať bude. V blízkej dobe sa máme stretnúť s majiteľom firmy Alexandrom Shvarovom, ktorý pricestuje na Slovensko a k investícii sa vyjadrí,“ dodal Šimko.
Predseda predstavenstva spoločnosti Oil Production Ján Tehlár potvrdil, že predaj pozemkov späť mestu neznamená ich odchod z Rimavskej Soboty. Zároveň to však spoločnosť nevylučuje. Závisí to v nemalej miere od posudku vplyvu fabriky na životné prostredie. „Rozhodnúť by sa malo do dvoch mesiacov. Ak by fabrika nestála v Rimavskej Sobote, vybudovať ju chceme v inej lokalite na Slovensku,“ zdôraznil Tehlár. Poslanec Végh hovorí o plánovanej investícii od začiatku ako o netransparentnej a dáva takmer nulovú šancu tomu, že investor rafinériu v Rimavskej Sobote naozaj vybuduje.
Na vývoj situácie čakajú aj obyvatelia mesta, pre ktorých by fabrika priniesla pracovné príležitosti. Podľa informácií Júlie Antalovej z kancelárie riaditeľa úradu práce v Rimavskej Sobote miera nezamestnanosti v okrese bola k 30. aprílu tohto roku 33,96 percenta. „Počet evidovaných uchádzačov o prácu dosahoval 14 825 ľudí,“ poznamenala Antalová. Ak by sa spomínaná investícia stala realitou, nezamestnanosť by mohla klesnúť pod tridsať percent.