Menu
Lukáš Migaľa si pripísal na konto šiesty zásah v prebiehajúcom ročníku.
Lukáš Migaľa
Po dlhšej odmlke sa zapísal Lukáš Migaľa znovu do streleckej listiny. V zápase 30. kola druhej ligy sa dočkal prvého presného zásahu v jarnej časti. Dvadsaťdvaročný Hnúšťan, pôsobiaci v MŠK Rimavská Sobota, skóroval do siete ŠK SFM Senec. Krajný obranca, resp. záložník svojím gólom znížil stav na 4:3, no jeho spoluhráčom sa už vyrovnať nepodarilo. Senčania pritom vyhrávali nad Soboťanmi už 4:0, no tí napokon duel zdramatizovali.
„Som rád, že som strelil prvý gól v tomto kalendárom roku. Bol jeden z najkrajších v mojej kariére. Spoluhráč Milomir Sivčevič mi výborne prihral, loptu som si pravou nohou posunul na ľavačku a z vyše dvadsiatich metrov som zakončoval krížnou strelou. Senecký brankár zareagoval pozde a padlo mi to tam. Gól by som chcel venovať mamine Erike, keďže minulú nedeľu bol Deň matiek,“ povedal pre Echoviny.sk Migaľa, ktorý skóroval v prebiehajúcom ročníku už šesťkrát. Štyrikrát rozvlnil sieť v druhej najvyššej súťaži a dvakrát v Slovenskom pohári.
V jarnej časti nastupuje na poste ľavého obrancu. „Pracujem na tom, aby som bol obojnohým futbalistom. Snažím sa zlepšovať na každom tréningu v hre ľavou nohou. Toto je iba druhý gól, ktorý som dal ľavačkou,“ poznamenal.
Rodák z Hnúšte sa dostával do šancí aj v predchádzajúcich stretnutiach, ale gólovo sa nepresadil. „Moju výkonnosť dosť ovplyvnil aj otras mozgu, ktorý som opakovane utrpel. Trochu mi trvalo, kým som sa dostal do rytmu. Veril som však, že vďaka poctivému tréningu a aj s prispením šťastia by mi to už konečne mohlo padnúť. A v Senci sa mi to teda podarilo. To najpodstatnejšie však je, že sa nášmu mužstvu začalo dariť,“ hovorí Lukáš. Rimavská Sobota v dvoch nasledujúcich dueloch zabodovala naplno a priebežne figuruje na siedmej priečke.
Do konca sezóny ešte zostávajú dve kolá. „Najradšej by som, keby sme v nich získali maximálny počet bodov. Keby som k tomu ešte pridal nejaké góly, bola by to taká čerešnička na torte“.
V jarných bojoch nastupuje Migaľa s prilbou na hlave. „Trochu ma to limituje. Nie je príjemné hrať s prilbou, keď je vonku teplo. Musím si ju dávať pomerne často pri prerušeniach hry dole. Nastupovať s prilbou je taký menší hendikep. Dúfam, že od leta by som už mohol hrať bez nej, ak mi to zdravie dovolí“.
