Igor Vodráška, rodák z Hnúšte, je autorom krátkometrážneho filmu, ktorý sa momentálne premieta na Slovensku, Česku a v Poľsku. Premiéra v Hnúšti bude 28. augusta v Kolkárni a v rámci premietania odohrá koncert aj Dáša fon Fľaša, hudobník, o ktorom pojednáva natočený film.
Vstupné na premietanie filmovej snímky spojené s koncertom bude dobrovoľné.
"Ja z toho osobne nič nemám - robím to preto, aby sa len nelamentovalo, že sa v Hnúšti nič nedeje," doplnil autor Igor Vodráška.
Redakcia Echoviny.sk si pripravila pár otázok na autora dokumentu Dáša fon Fľaša: Lost in Poland:
Čo ťa viedlo k natočeniu filmu práve o tomto hudobníkovi?
Tak Dáša Fon Fľaša ma ako hudobník zaujal najmä jeho textami a nakoniec aj celým dirty folk-punkovým akustickým konceptom. U nás na Slovensku nie je bežným zvykom, aby sa pesničkári rodili z punkového podhubia. Jemu sa práve podarilo namiešať taký fajnový hudobný koktejl – keď si vybral len to najlepšie z každého toho žánru, do ktorého presahuje. No a ďalšia vec sú potom jeho koncerty – je skvelý performer a aj ako sólista dokáže rozburcovať dav, čo pre mňa ako portrétistu bolo dostatočne zaujímavé – keď zrazu v slovenských hardcoreových brlohoch objavíš aj niečo takéto.
A osobnostne je to hlavne pankáč ako lusk, takže ten slovenský androš má fakt zbehaný, a dokáže naň veľmi triezvo reflektovať. No a ja som sa v dokumente snažil skrz neho zachytiť esenciu tejto undergroundovej DIY kultúry – a priblížiť tak toto prostredie aj človeku, ktorý bežne na podobné akcie nechodí.
No a potom tu bola aj osobná motivácia. Ja som skôr fotograf ako filmár, ale chcel som si to vyskúšať, a hlavne keď som sa po dvoch rokoch vrátil z Karibiku, kde som makal na výletnej lodi, kde je všetko len a len o peniazoch, som si povedal, že treba si trochu napraviť karmu a urobiť aj niečo čo nie je len o hmotných statkoch.
Ako ste sa stretli?
Poznáme sa ešte z vysokoškolských čias – študovali sme spolu v Bratislave a chodili sme do jednej kultovej krčmy na Mlynskej doline, do Primy, a tak nejak sme sa tu a tam sretali až kým som nezistil, že je aj hudobník (smiech).
Celý film dokumentuje Dášovo októbrové miniturné, keď sme štyri dni brázdili poľské mestá a slovenský východ, takže točilo sa všeho-všudy len päť dní. Horšie to už bolo s postprodukciou – tá sa nakoniec pretiahla na skoro osem mesiacov. Začínal som od piky, všetko som sa najprv musel naučiť a robil som to sám, vlastne až na poľský a anglický preklad, s ktorým mi pomohol Stanko Kováčik – mimochodom tiež rodák z Hnúšte a Natalia Maciaš za poľskú stranu – týmto by som sa im chcel poďakovať – myslím si, že obaja odviedli kus dobrej roboty.
Aké sú zatiaľ reakcie ľudí?
Tak niekomu sa to páči a niekomu zas nie – ako všetko. Proti gustu žiaden dišputát. Vydali sme malý DVD náklad a premietali v ČR, na SR a v Poľsku – Hnúšťa bude 24. mesto kde môžete Lost In Poland vzhliadnuť. Nemám s tým filmom nejaké veľké ambície – je to predsa len prvotina, a má to svoje muchy. Na druhej strane, Dášovi fanúšikovia to zatiaľ hodnotia kladne... bolo mi povedané, že je to celkom akurátny portrét, čo ma teší.
Zatiaľ sme premietali v hudobných kluboch, no na jeseň sa nám snáď podarí navštíviť aj nejaké filmové festivaly, tak uvidíme čo na to povedia tam.