Deložovanie neprispôsobivých zo Školskej 144 uľahčilo prácu hasičom, ocenil ho aj okresný riaditeľ HaZZ Marek Laššák.
Jedným z najproblémovejších miest Hnúšte bola do roku 2012 bytovka na Školskej ulici č. 144. Obývali ju neprispôsobiví občania, ktorí strpčovali život nielen obyvateľom miestnej časti Hliny a Kolónia, ale aj hasičom, ktorým prekážali v plnení pracovných povinností.
Obyvatelia v bytovke nemali platné nájomné zmluvy už niekoľko rokov. Neplatili teda ani nájomné, na ktorom sa celkový dlh v roku 2011 vyšplhal nad sumu 60-tisíc eur. Mesto začalo situáciu riešiť v roku 2011 na základe iniciatívy poslancov MsZ Romana Lebedu a Matúša Goliana, ktorí neboli ochotní akceptovať dlhodobé neriešenie problému sťažujúceho prácu aj hnúšťanským hasičom.
Vysťahovanie neprispôsobivých obyvateľov bytovky neskôr ocenil aj okresný riaditeľ Hasičského a záchranného zboru kpt. Ing. Marek Laššák. Budova HaZZ v Hnúšti totiž priamo susedí so spomínanou bytovkou a hasičom spôsobovali problémoví obyvatelia bytovky veľké ťažkosti. Všade v okolí bol po nich neporiadok, odpadky, porozbíjané fľaše a obyvatelia ohrozovali aj priamo hasičov. „Do áut a dokonca aj do samotných príslušníkov HaZZ hádzali skaly, neraz sa stalo, že na ceste hrali futbal a odmietali umožniť prejazd hasičskému autu, ktoré smerovalo na výjazd,“ uviedol Laššák. Obyvatelia bytovky rôzne odpadky častokrát nanosili aj na cestu a hasiči ich boli nútení pred výjazdom najprv odpratať.
Ako spomenul riaditeľ, s podobnými ťažkosťami sa stretávali denno-denne a situácia sa nakoniec veľmi vyhrotila. Aktivitu mesta preto prijali s potešením a oceňujú ju, keďže teraz je v okolí konečne pokoj. „Hasičský a záchranný zbor je vďačný mestu za zjednanie nápravy a uvítal iniciatívu poslancov, vďaka ktorým sa v tejto časti mesta konečne zjednala náprava,“ povedal pre Echoviny.sk Laššák.
Riaditeľ zdôraznil aj zlepšenie hygienických pomerov v okolí. „Pred vysťahovaním týchto neprispôsobivých občanov sme museli naše priestory štyrikrát do roka deratizovať proti potkanom a iným škodcom, nakoľko budovy sú prepojené potrubím, ktorým sa k nám dostávali hlodavce a šváby. Od tej doby však nebola potrebná ani jedna deratizácia. Okrem pokoja to pre nás teda znamená aj ušetrené finančné prostriedky,“ uzavrel Laššák.