Menu
Kyjatice, Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa či Kraskovo. Tieto štyri dediny nášho regiónu spája skutočnosť, že sa v nich zachovali starobylé gotické kostoly s typickými stredovekými nástennými maľby – freskami – ktoré sa nanášali priamo na čerstvo nahodenú vlhkú omietku.Vďaka tomu sa s ňou v priebehu schnutia pevne zviazali a aj preto sú trvácne po celé stáročia.
Druhou okolnosťou, ktorej vďačíme za zachovanie týchto nástenných malieb, je evanjelizácia v priebehu 15. a 16. storočia. Kostolíky boli totiž pôvodne katolícke, keď sa však dostali do rúk evanjelikom, tí v nich maľby zatierali vápnom či omietali nabielo. Paradoxne, táto „konzervácia“ ich v mnohých prípadoch pomohla zachovať a dokonca aj dnes pamiatkari odporúčaj tie nástenné maľby, pri ktorých nie sú financie na reštaurovanie, proste zakonzervovať pod vápenným náterom.
Gotické kostolíky sa vo všeobecnosti vyznačujú viacerými typickými znakmi. „Bývajú orientované smerom východ – západ. Na západe býval vstup do kostola a východe je umiestnené okienko a oltár. Slnečné lúče dopadali na kňaza, čo malo vytvárať akúsi mystiku,“ načrtla Janka Miháliková, administrátorka Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo, pod ktorý patria prvé tri v úvode menované obce.
Ako pokračovala, v Gemeri-Malohonte prešli k protestantizmu skoro tri štvrtiny obcí a ‘luteráni‘ si bývalé katolícke kostoly začali prispôsobovať. Okrem zatrenia fresiek napríklad odstránili bočné oltáre a zostal len jeden centrálny, pribudli kazateľnice, kazetové stropy, empory, niekde dokonca aj dvojetážové.
„K zatreniu fresiek vtedy pristupovali predovšetkým z dôvodu, že podľa učenia reformácie nevieme z Písma svätého dokázať, že máme uctievať aj svätých. Keďže na freskách sú i svätí, boli zatierané,“ vysvetlila Miháliková. Dodala tiež, že neskoršia rekatolizácia sa nášho regiónu príliš nedotkla, keďže šľachta zostala protestantskou a rovnakú vieru teda muselo mať aj obyvateľstvo.
Talianske korene gemersko-malohontských fresiek
Pôvod týchto nástenných malieb je v mnohých prípadoch zahalený rúškom tajomstva. Napríklad v súvislosti s freskami v kostole v Kyjaticiach to vo svojej knihe Stopy dávnej minulosti 7 spomína spisovateľ a historik Pavel Dvořák. „Fresky za oltárom ukazujú do Talianska, aj keď nevieme, či sú priamym dielom talianskych umelcov, napríklad potulných maliarov, alebo vznikli pod talianskym vplyvom, podľa talianskych predlôh, prípadne sú dielom domáceho umelca po návšteve Talianska,“ konštatuje spisovateľ. Pamiatkari sa však podľa neho najčastejšie prikláňajú k názoru, že autormi gemersko-malohontských fresiek sú domáci ľudia, ktorých do tohto umenia zaučili Taliani.
Cieľom spomínaných nástenných malieb bolo okrem výzdoby kostola aj poučenie veriacich, keďže omše boli vtedy v latinčine a tej ľudia nerozumeli. „Mali ich tiež trochu poučiť o živote svätých a istým spôsobom povzbudiť a mobilizovať v boji proti nepriateľom, ktorými boli napríklad Kumáni v 11. storočí, či neskôr Tatári a Turci,“ konkretizovala Miháliková.
Fresky mali rôzne motívy. Jedným z typických, ktorý je u nás zastúpený v kostole v Kyjaticiach aj v Rimavskej Bani, je tzv. ladislavská legenda, znázorňujúca boj kráľa Ladislava s Kumánmi. „Kumán uniesol devu a kráľ ho prenasleduje s mečom v ruke. Nakoniec ho chytí, avšak hlavu mu odtne žena,“ priblížila Miháliková, podľa ktorej bol dôvodom na takéto znázornenie fakt, že sa nehodilo, aby panovník porušil božie prikázanie „nezabiješ“.
Odkrývanie fresiek a čakanie na zápis do UNESCO
K prvému odkrývaniu fresiek po zatretí došlo v 19. storočí, nie vždy však vtedy šlo o šetrné postupy. „V súčasnosti sa mnohé fresky odborne reštaurujú. Predtým to bolo možné vďaka pomoci z Pro Slovakia, teraz z grantov od ministerstva kultúry cez program Obnovme si svoj dom,“ podotkla Miháliková s tým, že v každom prípade ide o nákladnú záležitosť. „Aj na ich maľovanie bolo treba veľa peňazí, vtedy však bola oblasť Gemera-Malohontu bohatá, najmä na nerastné suroviny,“ poznamenala.
Pre svoju výnimočnosť sú gemersko-malohontské a abovské gotické kostoly s freskami zaradené do predbežného zoznamu pamiatok, ktoré sú vytypované na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zatiaľ však nie je známy konkrétny termín, kedy by k zaradeniu mohlo dôjsť.
