Menu
Gabriela Stančíková má za sebou niekoľko výstav svojich výtvarných diel a ďalšie ju čakajú tento rok. Redakcia Echoviny.sk si pre Gabiku pripravila zopár otázok.
Gabriela Stančíková pochádza a žije v Hnúšti a jej práce môžete najbližšie vidieť od 14. marca v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote.
Gabriela, tvoje kresby vyzerajú akoby si mala tento umelecký smer vyštudovaný. Študuješ niečo iné, však?
Keď myslíš, ďakujem. Áno, mám vyštudovanú Univerzitu Komenského v Bratislave, odbor Biológia, magisterský stupeň.
Kedy si prvýkrát chytila do ruky ceruzku?
To si už ani nepamätám, ale určite ju držím v ruke odvtedy, čo som ju vôbec dokázala udržať v ruke, asi od detstva. Rodičia mi hovorili, že mi stačilo dať do ruky pastelky, papier a bol pokoj.
Kde všade už mohli vidieť ľudia tvoje kresby?
Mám už za sebou pár výstav, ale väčšinou len tu v okolí, niekoľkokrát v Hnúšti, to boli absolventské výstavy, na Dni mesta Hnúšťa, v Knižnici prof. Štefana Pasiara, ďalej v Rimavskej Sobote, tiež v knižnici. Tento rok zatiaľ plánujem výstavy v knižnici v Tisovci, znova v Rimavskej Sobote, ale tentoraz už v galérii, a v Revúcej v kníhkupectve.
Premýšľala si nad tým, že by si sa venovala svojej záľube profesionálne?
Áno, už veľakrát, lenže čo to vlastne znamená venovať sa kresleniu a maľovaniu profesionálne? Určite by pomohlo mať vyštudovanú Vysokú školu výtvarných umení, lenže na to by som potrebovala dostatok peňazí, ktoré nemám. Školné tam stojí 1000 eur ročne, v zahraničí ešte viac, a to ešte nepočítam ubytovanie, stravu a kúpu pomôcok, to by vyšlo aj viac ako 3000 eur. A to ma ešte ani neprijali na školu, dostať sa tam je veľmi ťažké. Samozrejme, napadlo mi, že sa pokúsim nasporiť tieto peniaze pomocou kreslenia na zákazku, ale veľmi to nejde. To by sa museli moje obrazy predávať častejšie a za oveľa vyššie ceny.
Čo by Ti mohlo pomôcť?
Zišiel by sa nejaký sponzor, ako to niekedy zvykne bývať v zahraničí, kde niektorí lepšie finančne zabezpečení obyvatelia zvyknú pomôcť mladým študentom zaplatiť školu. Písala som už aj do všelijakých nadácii, lenže zo všetkých mi prišla odpoveď, že študentom finančné prostriedky na štúdium neposkytujú, že tie si musia nejako uhradiť sami. Ja viem, a aj ostatní mi zvyknú hovoriť, že kresliť a maľovať môžem aj bez školy, je to pravda, ale prichádzam na to, že nemám žiadne známosti, neviem v tom chodiť, nikto ma nepozná, nemám vytvorené žiadne meno, čo je pre umelca v dnešnej dobe veľmi dôležité. Bez školy mi ani nedovolia vystavovať vo väčších galériách, aspoň v Bratislave mi na niekoľkých miestach povedali, že sú určené len pre študentov a absolventov vysokých umeleckých škôl, tak čo potom ľudia bez takejto školy? Tí sa nemôžu stať profesionáli? Veď pritom ich obrazy môžu byt rovnako dobré ako tých, čo tam študovali. Môj sen je vystavovať často aj v zahraničí, v rôznych štátoch.
Kreslíš aj portréty. Môže si u teba ľudia objednať vlastný portrét?
Áno, pravdaže. Stále platí, že kreslím aj na zákazku, plus predávam aj vlastné kresby a maľby, ktoré uverejňujem na svojom facebookovom profile, som pod menom GS Art, a na stránke portfólia http://gsart.portfoliobox.me/
Môžete mi napísať aj cez Facebook alebo na mail: gs.art87@gmail.com.
Ľudia si u mna nechávajú kresliť všeličo, ale v poslednej dobe sú to najčastejšie portréty blízkych, hlavne svojich detí a vnúčat, tie zvyknem kresliť grafitovými ceruzkami. Potom sú to zvieratá, domáci miláčikovia a tak. No kreslím aj iné, podľa želania.
Čo najradšej kreslíš?
V súčasnosti najradšej kreslím rôzne portréty a postavy, nechávam sa inšpirovať filmami, a z nich si vyberám zaujímavé tváre, charaktery a scény, snažím sa v nich zachytiť emócie, myšlienky, na čo mohli myslieť v tom čase. Keď takto nájdem nejaký objekt, ďalej rozmýšľam aký materiál, techniku, a typ papiera mám použiť, aby to vystihlo moju myšlienku.
Aké techniky používaš najradšej?
Väčšinou sú to grafitové ceruzky, rôzne typy farebných ceruziek, olejový, voskový či suchý pastel, fixky, farebné perá, temperky a vodové farby. V poslednej dobe ma bavia rýchle kresby rôznych objektov či postáv, kreslené centrofixkou, ktorú na konci nechám rozpiť vodou, alebo ju zvýrazním vodovými farbami. V budúcnosti sa chcem určite naučiť maľovať aj s ďalšími materiálmi, technikami, maľovať častejšie na plátno a prejsť aj na abstraktnejšie umenie.
Čo by si odkázala čitateľom portálu Echoviny.sk?
Chcem poďakovať všetkým, ktorí to vydržali a prečítali si celý článok až do konca, ktorí boli na nejakej mojej výstave, a všetkých ostatných pozývam na najbližšiu výstavu, ktorá sa uskutoční 14. marca v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote. Ďalej želám čitateľom Echovín všetko dobré do nového roku 2014, a ďakujem za uverejnenie tohto rozhovoru.
