Menu
Prečítajte si reportáž novinára Martina Krna o minuloročnom podujatí Clementisovou cestou, spolu s peknou fotogalériou.
Tradične tretí septembrový víkend sa v Tisovci konali spomienkové oslavy Vladimíra Clementisa, ktorý sa tu narodil 20. septembra 1902. Súčasťou bol aj 32. ročník diaľkového turistického pochodu Clementisovou cestou z Pohorelej a Zbojskej cez sedlo Burda do Tisovca.
Prečítajte si aj: Tisovec: Prechod Clementisovou cestou uzavrie Peter Bič Projekt
Spomienkové oslavy na tisovského rodáka sa začali už v piatok prijatím hostí na radnici. Pri tejto príležitosti primátor Peter Mináč podpísal s predstaviteľmi družobných miest z krajín Višegrádskej štvorky – z maďarského Putnoku, poľského Nowého Żmigródu a moravskosliezskych Ludgeřovíc dohodu na ďalšie desaťročné obdobie. V nej sa okrem iného Tisovec zaväzuje, že bude každoročne organizovať Clementisovu cestu.
Na druhý deň si to zahraničné delegácie vyskúšali v praxi – na túre. Boli medzi nimi aj umelci, ktorí sa predstavili v piatok podvečer v Evanjelickom chráme na 12. ročníku Slávnostného koncertu venovaného obetiam represálií 50. rokov minulého storočia, kde s pekným príhovorom vystúpil administrátor rimavského seniorátu Dušan German.
Koncert venovaný obetiam represálií 50. rokov minulého storočia, na ktorom vystúpili umelci z krajín Vyšehradskej štvorky.
Kultúrne podujatie tradične otvoril miestny Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera pod vedením Gabriely Rúfusovej. Krásne zafarbeným a na svoj vek plným hlasom sa predstavila ako sólistka žiačka Základnej školy v Putnoku Fanni Szabóová, skvelý poľský organista Szymon Buczyǹski a úspešné Trio Impression v zostave Aneta Lednická (husle), Agneša Ujpálová (flauta) a Monika Rahlová (klavír).
Už 32. ročník: mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera sa tradične v piatok v predvečer podujatia Clementisovou cestou predstavil na koncerte v evanjelickom chráme.
V piatok neskoro večer už bola chata na Zbojskej plná členov bývalej Mladej demokratickej ľavice, ktorí od roku 1991 chodia pravidelne v septembri do Tisovca. Po rušnej noci politických rozhovorov a polemík bolo pre mnohých ranné vstávanie ťažké. Ale napokon sa rozbehli a hore na Kučalachu ma dobehli. Kedysi tam bola osada pozostávajúca zo štyroch-piatich drevených chalúp, ktoré dnes slúžia ako chaty. Miestni nás volali na kávu, ale museli sme pokračovať v túre.
Troška som zosmutnel, keď sme prechádzali okolo opusteného gazdovstva Adámkovcov. Tu nás vždy čakali s čerstvým koláčom, ovčím syrom či žinčicou. Pre mestské deti to bola veľmi zaujímavá prestávka, lebo mohli neraz prvýkrát na vlastné oči vidieť na lúke pokope kravy, ovce, kozy, koníka, sliepky, za domom aj prasiatka a králiky. Asi pred šiestimi rokmi však ujo zomrel, a tak sa teta Adámková presťahovala i so svojou zoo k deťom do Polhory .
Z Kučalachu sa ponúkajú krásne výhľady až na pohorie Matra v Maďarsku.
Keď som zdolal najstrmší úsek túry, obdarila ma krásnym výhľadom na južné horstvá. V diaľke sa črtal zahmlený masív Matry. A ešte čosi milé ma tam čakalo. „Horná“ chata, z ktorej terasy sa ponúkajú nezabudnuteľné pohľady na Muránsku planinu, bývala v minulosti v septembri zavretá. Teraz, už hádam po tretí rok, nás však vítal so svojimi kamarátmi usmievavý študent ostravskej univerzity Martin Dobiáš, ktorý s bratrancom Borisom zdedil domček po predkoch. A tak káva a čaj boli pre účastníkov pochodu pripravené.
Martin Dobiáš, študent Ostravskej technickej univerzity, ako nový spolumajiteľ chalupy na Kučalachu ponúkal bezplatne účastníkom pochodu kávu a čaj.
Moji priatelia z Prahy, Pavel a Irenka, ktorí neponocovali, mali v sebe nadostač energie, a tak sme ich vyslali ako vrcholové družstvo na Fabovu hoľu. Ostatní sme šli ďalej viac-menej po vrstevnici až k bývalému kameňolomu nad Burdou, kde už bolo plno turistov z Pohorelej a Závadky nad Hronom. Guláš v kotle už vrel. Len nápoje sa predávali iba zo stánku, lebo vlani začiatkom novembra dakto podpálil drevenú chatu, ktorá dve letné sezóny slúžila aj ako hostinec.
Primátor Tisovca Peter Mináč s lesníkmi a ohorenými zvyškami chaty, ktoré po vlaňajšom záhadnom požiari ostali nad Burdou.
Nasledovala takmer povinná, ale radostne povinná, zastávka u Vraniakovcov. Manželov z Košíc, ktorí v chate na Burde trávia polovicu roka. „Bola som na operácii kolena, po rokoch už zase môžem tancovať!“ veselo nás víta teta. Keď sme i s Braňom po niekoľkých pohárikoch zistili, že sú i so svojimi dcérami živí, zdraví a zase o rok mladší ako vlani, mohli sme sa spustiť Dolinou Tisovskej Rimavy.
Janíkove ovečky pre účastníkov pochodu v nekonečnej Doline Tisoveckej Rimavy.
Najprv očarujúca túra sa ako obyčajne po pätnástich kilometroch zmenila na strastiplnú cestu. Keby nás na posledných kilometroch po asfaltke nezviezol vo svojom mikrobuse kamarát, tak by sme nestihli kladenie kvetov k pomníku Vladimíra Clementisa na námestí v Tisovci.
Tentoraz na pódiu primátori Mináčovi v prejave kontroval minister školstva Dušan Čaplovič. Nemohli chýbať ani tisovské ženičky, ktoré okrem iného zaspievali obľúbenú zbojnícku pieseň advokáta chudoby: „Čiežeto ovečky dole grúňom idú? To sú Janíkove, čo ho vešať budú...“
Hlavní rečníci na zhromaždení v Tisovci primátor Peter Mináč a minister školstva Dušan Čaplovič.
Minister školstva Dušan Čaplovič spolu s primátorom Hnúšte a poslancom . NR SR Michalom Bagačkom kladú kyticu kvetov k pomníku V. Clementisa v Tisovci.
V rodnom dome V. Clementisa otvorili v roku 1972 za účasti vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka múzeum.
Autorom reportáže i fotografií je Martin Krno. Reportáž bola krátená. Celá reportáž vyšla 29. septembra 2013 na stránke Noveslovo.sk
