Menu
Fašiangy boli v slovenských obciach odjakživa obdobím veselosti, hudby, hodovania aj rôznych zvykov. Výnimkou nebola ani Kokava nad Rimavicou.
Hoci sa tohtoročné fašiangy skončili v polovici februára a od popolcovej stredy trvá pôst, pripomeňte si s portálom Echoviny, ako sa kedysi toto obdobie slávilo a prežívalo.
„V minulosti sa počas fašiangov organizovali zabíjačky, priadky, dedinské zábavy a konalo sa mnoho svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam proti pôsobeniu negatívnych síl. Mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Z tohto dôvodu si ľudia vyhotovovali a obliekali masky najrôznejších zvierat,“ ozrejmila Janka Krotáková pre februárové Kokavské zvesti.
Do dediny prichádzali ľudia s takýmito maskami z Utekáča, potom sa k nim pridali aj Kokavčania. Masky boli podľa Krotákovej symbolom zábavy. Vďaka nim sa svet obrátil naruby – muži sa obliekali za ženy a naopak.
„Dnešné sprievody tvoria typické karnevalové masky a slúžia hlavne na rozveselenie. V minulosti neplatili žiadne predpisy, tresty, pravidlá, odriekanie. Naopak, zo špajze alebo z 'padláša' zmizlo veľa mäsa a pitia. Zvykom teda bolo poriadne sa najesť a dobre zabaviť,“ pokračovala Krotáková.
Aj v súčasnosti sa počas fašiangov vyprážajú pampušky, pripravuje sa huspenina (studeno) a pochutnáva sa na slanine a klobáse. Cieľom hodovania bolo dobre sa najesť a dopriať si pochúťky pred 40-dňovým pôstom.
„Fašiangy sa končili pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa predstieraného plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných,“ doplnila Janka Krotáková.
