Menu
KLENOVEC – O čom písali dobové periodiká pred viac ako sto rokmi? Našli sme v nich aj niekoľko zaujímavých zmienok o obci Klenovec.
V roku 1832 priviedla osamelá vlčica na svet 11 mláďat. Takéto množstvo bolo veľmi zriedkavým javom. Zvyčajne z mláďat mohli prežiť len najsilnejší jedinci. Vlčica obývala lesy okolo Klenovca. Postupne nestíhala svoje potomstvo nakŕmiť materinským mliekom, ale pud matky bol silnejší, a tak začala podnikať až samovražedné návštevy do obce. Za jedinú noc odvliekla z chlievov 23 husí.
V dedine časom nezostal skoro ani jeden pes, tiež sa stali obeťami vlka. Napokon svoju malú svorku vlkov musela vlčica niečím nakŕmiť. Nočný strážnik začal chodiť ozbrojený a na prístupové cesty do obce sa vo večerných hodinách umiestňovali strelci s puškami. Všetky opatrenia sa minuli účinkom, vlčica nebadane vstupovala do obce a odchádzala s lupom. Sporadicky sa stalo, že ju niektorý z gazdov zahliadol a našlo sa aj pár z nich, ktorí vlčici uštedrili úder s kyjakom, ale ona vždy dokázala ustúpiť do bezpečia.
Článok pokračuje pod reklamou
Vlčica úspešne vychovala všetky svoje mláďatá a zmienka o nich utíchla, pravdepodobne zmenila svoj lovecký revír a obyvateľom obce odľahlo.
V dobových novinách sa o nej písalo ako o matke, ktorá bola veľmi odhodlaná, koľko sa nabehala, nastrádala, trápila a strpela len preto, aby vychovala svoje potomstvo. Nech si od nej berú príklad niektoré ženy, ktoré keď porodia, tak sa o svoje dieťa ani nepostarajú a zveria ich na výchovu niekomu inému.
V máji roku 1835 pustošil v Klenovci šarlach a od neho odvodené ďalšie infekčné ochorenia. Niekedy v strede mesiaca júl prišla do obce žena, ktorá bola infikovaná kiahňami. Chorobou sa v Klenovci nakazili aj osoby, ktoré pred 15 až 16 rokmi prekonali kravské kiahne. Lekári vtedy od týchto infikovaných osôb zobrali biologický materiál a zaočkovali ním ostatných obyvateľov. Medzi dospelými obyvateľmi obce panovala vtedy veľká nevôľa pred tým, aby boli zaočkované aj ich deti.
Príčinou vtedajšieho šírenia kiahní sa stala skutočnosť, že sa pri vakcinácii v minulosti použila zlá vzorka. Rodičia lekárom nechceli ukazovať nakazené deti v obave, že im prípadný odber biologického materiálu spôsobí bolesti.
V každom prípade sa však tu zachoval písomný dôkaz, že niekedy v rokoch 1819 až 1820 prebehlo v Klenovci očkovanie proti kiahňam a stalo sa tak výrazne skôr, ako bol prijatý v Uhorsku prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam v roku 1837.
Nie je známy počet obetí nákazy, ale nepredpokladá sa väčšie množstvo. Z toho hľadiska sa čiernymi písmenami do histórie zapísal rok 1710. V celom okolí vyčíňal mor a priamo v Klenovci mu za päť mesiacov podľahlo 800 obyvateľov.
Koniec roku 1835 bol v Klenovci chladný a veľmi suchý, absentovali zrážky. Cena obilnín bola veľmi nízka a napriek tomu bol chlieb príliš drahý. Dialo sa tak z tej príčiny, že v mlynských náhonoch nebola voda a nedalo sa mlieť. Chlieb sa nahrádzal zvýšenou spotrebou zemiakov, ktorých sa našťastie urodilo dostatok.
Starý rok vstúpil do pamäti obyvateľstva tým, že bola nezvyčajne vysoká úroda lieskových orieškov. Ani jeden zo žijúcich si nepamätal, že by sa niekedy v minulosti bolo urodilo takéto veľké množstvo.
Predali viac sto meríc a ešte zostal dostatok orieškov aj pre ich potrebu. Nečakaným spôsobom si takto zarobili nejaké tie peniažky. Okolité obce v tomto období obchádzal mor hovädzieho dobytka, ale Klenovca sa zatiaľ tá pliaga nedotkla.
Zdroje:
Honművész zo dňa 2. 5. 1833
Hazai's Külföldi Tudósítások zo dňa 10. 2. 1836
Hazai's Külföldi Tudósítások zo dňa 12. 8. 1835
Társalkodó zo dňa 20. 2. 1836
