Spomienkový pochod pri príležitosti 111. výročia narodenia a 61. výročia úmrtia politika a spisovateľa Vladimíra Clementisa, známa pod názvom turistický pochod „Clementisovou cestou“, sa uskutoční v sobotu, 21. septembra.
„Záštitu nad podujatím prijal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák," informoval Echoviny.sk primátor Tisovca Peter Mináč. Ako dodal, prvý turistický pochod sa uskutočnil 18. septembra 1982 a tento rok sa koná už jeho 32. ročník.
Spomienka na jeden z prvých ročníkov pochodu. Zdroj: Pohorela.sk
V predvečer pochodu dôjde v Tisovci k slávnostnému aktu podpísania zmluvy o spolupráci medzi partnerskými mestami a obcami – Ludgeřovice (Česká republika), Tisovec (Slovenská republika), Putnok (Maďarská republika) a Nowy Zmigród (Poľská republika). Po podpise zmluvy sa v evanjelickom kostole v Tisovci uskutoční koncert venovaný obetiam represálií 50. rokov, po ňom vystúpia domáce súbory a hostia zz partnerských miest Ludgeřovice, Putnok a Nowy Zmigród.
Politik, právnik, spisovateľ Dr. Vladimír Clementis sa narodil 20. septembra 1902 v Tisovci. Po represáliách bol popravený 3.decembra 1952 v Prahe. Tohto roku si teda pripomíname jeho 111. výročie narodenia a 61. výročie úmrtia.
Do Komunistickej strany vstúpil v roku 1924. V rokoch 1935 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. V roku 1939 sa ako komunistický exulant dostal do internačného tábora, v januári 1940 vstúpil do československých jednotiek vo Francúzsku. Stranícke vedenie to v čase platnosti sovietsko – nemeckého paktu vyhodnotilo ako zradu a vylúčilo ho z KSČ.
V roku 1945 bol Clementis do KSČ opäť prijatý. Na IX. zjazde v roku 1949 bol zvolený za člena Ústredného výboru (ÚV) strany, zostal ním do roku 1951. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, od marca 1948 do marca 1950 bol ministrom zahraničných vecí. V tom čase riadil „repatriácie“ maďarského obyvateľstva zo Slovenska.
V septembri 1949 cestoval loďou do USA, kde sa ako vedúci čsl. delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN. Potom, ako sa aj spolu so ženou vrátili z New Yorku, bol v januári 1951 zatknutý. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho odsúdený na smrť a popravený. V roku 1963 ho rehabilitovali.