Menu
Príchod jari je predzvesťou jedných z najobľúbenejších svetských a najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Ani tento rok tomu nie je inak - Veľká noc je tu. Hoci sviatky už druhý rok poznačila pandémia, tradície v mestách a najmä v obciach naďalej pretrvávajú.
Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, ktorý sa začína popolcovou stredou. „V minulosti sa v tomto čase pripisovala veľká magická sila i jedlu. Nesmelo sa jesť mäso. Počas pôstu boli zakázané aj niektoré práce, napríklad pradenie, šitie, podkúvanie koní. Prísne sa dodržiaval zákaz zábav a svadieb,“ vysvetlila Janka Krotáková pre februárové Kokavské zvesti.
Kokavčania začínali sláviť veľkonočné sviatky už na zelený štvrtok. V tento deň sa nepracovalo, v domácnostiach sa dôsledne pripravovali na nasledujúce dni. Ženy upratovali a piekli koláče.
„Chlapi na zelený štvrtok pili hodne pálenky, vraj „od žaby“, lebo verili, že keď sa niekto pred žabou zasmeje a ukáže jej zuby, ona mu ich poráce a ten potom do roka zomrie. Dievčatá maľovali pre polievačov vajíčka tak, že ich dali variť s cibuľovými šupkami, od ktorých sa zafarbili a potom sa do nich vyškrabovali rôzne vzory,“ citujú Kokavské zvesti spomienky Š. Repčoka.
Na zelený štvrtok sa tiež po prvý raz vyháňal dobytok na pašu a sial sa hrach. Pre zachovanie a upevnenie zdravia sa jedla zelená strava.
Nasledoval Veľký piatok, kedy si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista. S týmto dňom sa spája tradícia i umývania sa v potoku pred východom Slnka či pitia pálenky „od hada“, aby tieto plazy chlapov nepoštípali.
„Počas bielej soboty sa v domácnostiach pripravovali väčšinou veľkonočné obradové jedlá, ktoré sa ale v ten deň nejedli. V kostoloch sa rozviažu zvony, aby boli pripravené osláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie, svätí sa voda, ktorá sa dá do sväteničiek a používa sa po celý rok,“ prezradil Š. Repčok.
Veľkonočná nedeľa bola oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V Kokave sa pri stole zišla celá rodina, pravidelne sa hralo ochotnícke divadlo. Konali sa aj zábavy, ktoré sa končili oblievačkou v ráno na veľkonočný pondelok.
„V tento deň chlapci a mládenci chodili zavčas rána po dedine a polievali dievčatá. Starší mládenci polievali len vodou, dokonca z vedier, na dvore a pri potoku. Dievčina sa nemohla uraziť, bola to pre ňu pocta. Najmä, ak prišiel ten mládenec, ktorého najviac očakávala. Chlapci polievali „parfinom“, teda voňavkou, za čo dostali maľované vajíčka a mládencov uctili jedlom a pálenkou. Mnohokrát sa takáto polievačka zakončila peknými kokavskými piesňami. Kúpanie a polievanie malo zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. Šibačka k tradičným veľkonočným sviatkom v Kokave nepatrila.“
Obdobie jarných sviatkom sa skončilo na Juraja, kedy sa „zem otvára“ a ľudia sa venovali práci na poli a gazdovstve.
