Menu
Už viac ako osemdesiat rokov je v prevádzke časť cesty číslo II/526 smerujúca z Kokavy nad Rimavicou do Kriváňa.
Jej počiatky sa datujú od medzivojnového obdobia, keď nahradila dovtedajšiu nevyhovujúcu komunikáciu.
Podľa Wikipedie meria celá cesta II/526 dovedna viac ako 164 kilometrov a vedie z Krupiny až do do Rožňavskej Bane. Zaujímavosťou je, že časť komunikácie, vedúca cez terajší vojenský výcvikový priestor Lešť, je pre verejnosť uzavretá.
Spomínaný úsek z Kokavy do Kriváňa meria takmer 39 kilometrov a jeho výstavba sa začala na jar roku 1936. Stavba bola rozčlenená na niekoľko úsekov, ktoré mali na starosti viaceré firmy, uvádza sa v článku Juraja Laššáka, ktorý bol publikovaný v štvrtom ročníku zborníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie (vydaný v roku 2018 občianskym združením Priatelia histórie Novohradu).
Podľa článku ako robotníci na výstavbe cesty pracovali nielen obyvatelia Látok, Detvianskej Huty či Hriňovej, ale aj Ďubákova, Šoltýsky, Polianok, či Mlák, ale aj nezamestnaní sklári a robotníci z Kokavy nad Rimavicou.
Prvé problémy pri výstavbe nastali 16. apríla 1936, keď všetky práce zastali pre štrajk robotníkov. Dôvodom boli nedodržané mzdové podmienky (2,4 Kč/hod). Za svoju vykonanú prácu dostávali pracujúci len 1,6 Kč/hod. Protesty trvali šesť týždňov, až kým sa obe zainteresované strany nedohodli na mzde 1,9 – 2,1 Kč/hod. „Štrajkujúcich prišiel do Kokavy podporiť aj vtedajší poslanec za KSČ Dr. Vladimír Clementis,“ píše J. Laššák vo svojom článku v zborníku.
Ako dodáva, v októbri 1938 bola na novovybudovanej štátnej ceste zriadená autobusová linka medzi Kriváňom a Kokavou nad Rimavicou. Túto novú skutočnosť využili vo svoj prospech funkcionári Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), ktorí presviedčali voličov a sympatizantov, že je to darček k vyhláseniu autonómie Slovenska. Prvá autobusová linka fungovala do roku 1944, keď odchádzajúce nemecké vojská autobus vzali so sebou.
Následne bolo autobusové spojenie dvoch obcí znovu obnovené až po skončení druhej svetovej vojny. Zaujímavosťou tiež je, že cesta mala do roku 1961 len tzv. prašný povrch. Od tohto roku sa to zmenilo a na cestu bola natiahnutá vrchná vrstva asfaltu.
Spomínaná cesta slúžila podľa J. Laššáka, ktorý čerpal údaje do článku zo 17 rôznych prameňov, prakticky 69 rokov bez problémov. V 2007 sa však začala vozovka prepadávať na dvoch miestach. Podľa autora článku práve v tom období začali po ceste jazdiť ťažké nákladné autá voziace drevo, čo mohlo byť príčinou týchto prepadlísk. „V období, keď sa cesta stavala, ťažkotonážne nákladné autá takej veľkej hmotnosti ešte neexistovali, takže určite nebola projektovaná na takú nadmernú záťaž,“ dopĺňa Laššák v zborníku.
V nasledujúcich rokoch sa na ceste objavili ešte ďalšie poškodenia, v roku 2012 však došlo k jej zatiaľ najväčšej rekonštrukcii, keď bol zároveň v mnohých úsekoch natiahnutý kompletne nový asfaltový povrch.
Napriek tomu došlo ešte k jednému prepadnutie vozovky, neďaleko od odbočky na Šoltýsku a Ďubákovo. Problémové miesto bolo niekoľko rokov ohraničené betónovými zábranami a doprava tam bola presmerovaná do jedného jazdného pruhu. Koncom leta 2019 však Banskobystrický samosprávny kraj napokon začal s rekonštrukciou tohto prepadnutia.
Oveľa viac zaujímavostí a podrobností z výstavby a histórie cesty medzi Kokavou a Kriváňom nájdete v spomínanom zborníku, ktorého elektronická verzia je dostupná napríklad na tejto adrese. Článok J. Laššáka sa začína na strane 203.
