Menu
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) navrhne zastaviť aktuálny proces zonácie Národného parku (NP) Muránska planina. Povedal to na tlačovej konferencii po rokovaní o budúcnosti národného parku v Tisovci.
O zámere informoval už premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), podrobnejšie mu ho vysvetlí po návrate do Bratislavy.
"Tento proces musíme okamžite zastaviť a sadnúť si za rokovací stôl s tými ľuďmi," povedal Kollár, podľa ktorého však k zonácii dôjsť musí. Len si treba stanoviť postup korektný k ľuďom, ktorí tam žijú a pracujú. Varuje pred stratou pracovných miest aj peňazí pre samosprávy. Kollár kritizuje, že by polovica územia mala byť bezzásahová s možnosťou ďalšieho rozšírenia.
Predseda parlamentu poukázal aj na petíciu, ktorú podpísalo 7000 ľudí. Zdôrazňuje potrebu rokovať so samosprávami a nerozhodovať o nich od stola. "Budem bojovať za to, aby sme to urobili citlivo," podotkol Kollár.
Envirorezort v utorok (16. 6.) informoval o tom, že po zonácii Národného parku Muránska planina by až 50 percent národného parku malo tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 percent na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR, sedem percent patrí neštátnym vlastníkom, s ktorými chce envirorezort pokračovať v rokovaniach. Šéf rezortu Ján Budaj (OĽaNO) avizoval, že chce rokovať aj s predstaviteľmi jednotlivých samospráv v lokalite.
"Sú nositeľmi veľkej šance, ktorá prináša zmenu prístupu k národnému parku, ktorý nebude vnímaný len ako uzatvorené územie," poznamenal. Na margo petície, ktorá vznikla, Budaj skonštatoval, že stále sú ľudia, ktorí vidia "budúcnosť kraja vo vyrúbaní krásneho kúta Slovenska".
Kollárovu aktivitu nechcel šéf envirorezortu komentovať. "Som presvedčený, že ten región si zaslúži podporu vlády a že jeho záchranu a ochranu jeho prírodných hodnôt dokážeme zladiť so socioekonomickým rozvojom," skonštatoval po rokovaní vlády. Z fondov MŽP môžu podľa jeho slov pomôcť v regióne napríklad pri projektoch týkajúcich sa odpadového hospodárenia alebo energetického zatepľovania či iných projektoch, ktoré pozdvihnú daný región.
Zonácia Muránskej planiny môže zvýšiť nezamestnanosť i odlev ľudí, tvrdia samosprávy
Zonácia Národného parku Muránska planina podľa aktuálne navrhovaného variantu by mohla zvýšiť nezamestnanosť v regióne a spôsobiť odlev obyvateľov. Zhodli sa na tom po stredajšom rokovaní o budúcnosti Muránskej planiny v Tisovci v okrese Rimavská Sobota primátor Revúcej Július Buchta, primátorka Tisovca Irena Milecová a starosta Muráňa Roman Goldschmidt.
„Sme hladová dolina. Nielen dolina, ale celý okres. Ľudia naozaj nemajú prácu a tí, ktorí sa živia v lesoch, nájdu si prácu, ktorá je veľmi tvrdá, si musia na seba zarobiť. Týmto pádom by prišli o zdroj príjmov. Obávame sa, že ak by prišli o prácu, odišli by odtiaľto preč, lebo pracovných možností je tu veľmi málo, a neviem, či by tieto doliny nevymreli,“ podotkol Goldschmidt s tým, že už teraz vidieť odlev mladých ľudí, ktorí sa po štúdiách do regiónu nevracajú.
Podľa primátora Revúcej ešte počas minulej vlády pristupovali k problematike zonácie Muránskej planiny hlavne z aspektu udržania zamestnanosti v regióne. „V okrese Revúca je súčasná nezamestnanosť 20,74 percenta. Od februára 2020 nám pribudlo 400 nových uchádzačov na úrad práce a je predpoklad, že toto číslo bude len rásť vzhľadom na súčasnú situáciu,“ načrtol Buchta.
Samospráve preto podľa neho nemôže byť jedno, či ľudia budú z regiónu ďalej odchádzať, alebo bude vedieť existujúce pracovné miesta udržať. „To dnešné stretnutie prinieslo nádej, že predsa len sa niečo udeje,“ konštatoval primátor.
Ako pokračovala primátorka Tisovca, niekedy je jej ľúto, že sa rozpráva iba o ťažbe, ako keby sa zonácia týkala iba lesov. „Bohužiaľ, nie sú to iba lesy, na to sa zabúda. To sú aj veci, ktoré sa týkajú našich poľnohospodárov, aj ich pozemky by šli do štvrtého a piateho stupňa ochrany. Nemáme zaručené, že sa dostanú na svoje územie,“ konštatovala Milecová.
Celý proces prípravy zonácie bol podľa nej príliš rýchly, samosprávy boli postavené pred hotovú vec a nedostali ani odpovede na svoje pripomienky. „Rozhodli o nás bez nás, nikto sa nás nepýtal,“ podotkla primátorka.
