Veľkonočné sviatky sú pre kresťanov na celom svete oslavou vzkriesenia Ježiša Spasiteľa. Kým u nás na Veľkonočný pondelok oblievame vodou a šibeme, vo svete sú s týmto sviatočným dňom spojené všakovaké zvyky a tradície.
V Anglicku, Írsku, USA i Nemecku je zvykom na Veľkú noc poskrývať po dome alebo v záhrade vajíčka s rôznymi lahôdkami. Kto ich nájde, dostáva dohodnutú odmenu, pečie sa ovocný koláč. S týmito zvykmi sú spojené rôzne mystické čary a povedačky.
Vo Francúzsku si nachádzajú deti darčeky na zazvonenie, ako u nás na Vianoce. Zväčša sú to čokoládové vajíčka a ďalšie sladkosti. Na vidieku prebiehajú súťaže v chytaní vajec. Taliani pečú veľkonočný chlieb, do ktorého predtým dajú neporušené vajcia v škrupinke.
Severania vo Švédsku oblečú dievčatá za čarodejnice, tie si namaľujú si líčka na červeno. Potom chodia po susedoch a pri dverách si pýtajú sladkosti. Povery a čary majú radi aj Nóri, ktorí chodia do prírody. Dáni zasa oslavujú jarné kvety. Fíni zasa podávajú na veľkonočný stôl zvláštnu pochúťku z vareného sladu so šľahačkou.
V Írsku dominuje tradičná pórová polievka s pečenou jahňacinou. Jahňacie mäso obľubujú aj Taliani, ale napríklad Rusi sa vyhýbajú teplým jedlám. Rakúšania pečú veľké praclíky a Poliaci si pochutnávajú na bielych klobáskach s čerstvým osoleným chlebom. V Argentíne vás ponúknu dvoma špeciálnymi domácimi nápojmi.
Na Filipínach sa organizujú slávnostné sprievody ku kostolom s obrazmi zmŕtvychvstania Krista a jeho stretnutia s Pannou Máriou. V Brazílii pália Judáša, ktorého symbolizujú slamení strašiaci. Tých najskôr ako zradcov symbolicky prepichnú, mlátia ich v snahe vytrieskať 30 strieborných a potom figurínu zapália.
V Grécku sa deti tešia na lambády-veľké farebné sviečky, ktoré dostávajú od svojich kmotrov. Tie si zapália počas slávnostných sprievodov, na konci ktorých je tradičný ohňostroj. Ukončením pôstu je pre Grékov zjedenie tradičnej majiritsu-polievky z baraních vnútorností, pričom vonku sa grilujú mladé jahnence a kozliatka, víno tečie doslova potokom. Do ulíc vychádzajú i Cyperčania s vlastnoručne vyrobenými drevenými stolíkmi, na ktorých hodujú čo najbližšie ku kostolu.
V Austrálii je symbolom Veľkej noci vajíčko a zajac. Avšak potom, čo sa tieto zvieratá premnožili, čokoládový zajačik je tu skôr na smiech. V Tanzánii zasa celé rodiny bujaro oslavujú nový život.
Nie nadarmo sa hovorí „iný kraj, iný mrav“. To platí aj pre Veľkú noc. Ľudí však spája radosť z nového života, ktorú kresťanom vlialo zmŕtvychvstanie Pána. Takže radujme sa a veselme sa (podľa možnosti s mierou), aj keď odchádzajúca zima sa len ťažko vzdáva nastupujúcej jari.