Ak máme záujem o služby architekta, obvykle hovoríme, že chceme, aby nám spracoval „projekt.“ Čo ale vlastne žiadame, alebo čo všetko by sme mohli žiadať?
Projekt možno obvykle členiť do niekoľkých fáz, ktoré je možné prípadne samostatne objednať, podľa okolností niektorú z nich vynechať či zlúčiť s inou. V niektorých fázach je obsah dokumentácie, ktorá je ich výstupom, priamo definovaný v legislatíve.
Pri projekte bežnej pozemnej stavby, napr. novostavby či rekonštrukcie bytu alebo domu, rozoznávame týchto niekoľko fáz.
Príprava zákazky:
Príprava zákazky zahŕňa napr. zoznámenie sa s miestom stavby, stanovenie potrebných podkladov a harmonogramu ďalších prác, atď.
Štúdia je najpodstatnejšia fáza na stanovenie koncepcie zámeru a na nájdenie vhodného estetického výrazu. Nielen v tejto fáze veľmi záleží na kvalite komunikácie medzi architektom a klientom. Obvykle architekt spracuje na začiatku niekoľko variantov, najvhodnejší z nich potom podľa požiadaviek klienta ďalej upravuje. Je dobré si na začiatku dohodnúť rámcový postup pri príprave štúdie. Architekt počíta s tým, že bude svoje štúdie niekoľkokrát konzultovať a podľa vašich predstáv ju priebežne upravovať. Na druhú stranu by nebolo šťastné nechať ho štúdiu takmer dokončiť, a potom mu oznámiť, že má dom vyzerať úplne inak. Ideálne je, keď sa podarí v štúdii dohodnúť všetko podstatné, a v ďalších fázach sa už len spracovávajú technické detaily zvoleného riešenia.
Niekedy sa môžeme stretnúť s termínom návrh stavby. Ten je podrobnejší ako štúdia (spravidla obsahuje aj statické, požiarne, atď.), slúži ale na rovnaký účel ako štúdia, tj na nájdenie zhody s klientom na principiálnom riešení návrhu, a nenahrádza dokumentáciu pre územné rozhodnutie či stavebné povolenie.
Dokumentácia pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebné povolenie sa spracujú v rozsahu nutnom pre schválenie stavby stavebným úradom. Podľa okolností nie je často nutné niektorú z nich spracovávať, popr. možno dokumentáciu pre územné rozhodnutie nahradiť dokumentáciou pre územný súhlas, dokumentáciu pre stavebné povolenie nahradiť dokumentáciou pre ohlásenie, vypracovať jedinú dokumentáciu, ktorá poslúži zároveň pre územné rozhodnutie aj stavebné povolenie, atď. Aj pri rozsiahlej rekonštrukcii bytu sa väčšinou nijako nemenia vonkajšie hmoty domu - v takom prípade sa dokumentácia pre územné rozhodnutie ani pre územný súhlas nespracováva.
Dokumentácia pre vykonanie stavby obsahuje oproti predchádzajúcej fáze viac stavebných detailov a konkretizuje vlastnosti použitých konštrukcií a materiálov (napr. pri keramickej dlažbe sa špecifikujú vlastnosti ako formát, farba, oteruvzdornosť, protišmykovosť, atď.) Dokumentácia pre výber zhotoviteľa stavby obsahuje navyše v nadväznosti na presne stanovené vlastnosti materiálov podrobný predpokladaný rozpočet, na základe ktorého investor dopytuje stavebné firmy. Pri výbere zhotoviteľa stavby môže architekt pre investora posúdiť úplnosť ponuky oslovených firiem.
Autorský dozor spočíva v kontrole stavebných prác z hľadiska naplnenia pôvodného architektonického zámeru, technický dozor investora sa sústredí na kontrolu stavebnej kvality a dodržiavanie správnych technologických postupov pri vykonávaných prácach. (Obe tieto činnosti nesúvisia s pojmom stavebný dozor, čo je osoba, ktorá dohliada na vykonávanie stavby realizovanej svojpomocne). Pri dokončení stavby a jej uvedení do používania architekt spolupracuje napr. pri vybavovaní kolaudačného súhlasu či oznámení zámeru užívania stavby a pri kontrole odstránenia vád a nedorobkov.
Výkonové štandardy je možné využiť aj ako podklad pre stanovenie ceny zákazky. Pri odvodení ceny projektu z výkonových štandardov sa táto určuje ako percentuálny podiel z predpokladaných nákladov na vykonanie stavby, pričom sa zohľadňuje rozsah objednaných výkonových fáz a celková náročnosť zákazky podľa druhu stavby. Čím drahšia je navrhnutá stavba, tým vyššia je cena za projekt – predpokladá sa, že vyššou cenou stavby bude aj náročnejšie spracovanie dokumentácie. Zároveň však čím drahšia stavba, tým je nižší percentuálny pomer ceny za dokumentáciu voči cene stavebných prác – predpokladá sa teda, že napr. navrhnúť veľký rodinný dom nie je zase o toľko ťažšie ako navrhnúť malý rodinný dom. K hrubému odhadu ceny za projekt stavby je možné použiť napr. online program. Inou možnosťou je, že architekt stanoví cenu za projekt podľa predpokladaného počtu odpracovaných hodín na zákazke.