Návštevníkom sme chceli sprístupniť našu školu. Ukázať, že interaktívne tabule u nás neslúžia len ako premietacie plátno, ale že sa na nich skutočne pracuje. Že hodiny cudzích jazykov sú inšpiratívne a motivujú študentov na hodine rozprávať. Predstaviť verejnosti bohaté skúsenosti s inovatívnymi prístupmi vo vyučovaní, ktoré môžeme realizovať vďaka veľkému počtu  schválených projektov.

Či už išlo o žiakov, rodičov alebo učiteľov základných škôl – sme radi, že ste si našli čas, využili možnosť a prišli sa pozrieť, čím žije Gymnázium Mateja Hrebendu. Veríme, že deň strávený na našej škole vás inšpiroval a pomôže vám pri výbere stredoškolského štúdia.

ZDROJ: GMH Hnúšťa, Video: Ladislav Piatnica

Základnou myšlienkou bolo ukázať bežný život našich študentov, ale aj mimoškolské príležitosti, ktoré naša škola ponúka. Hlavný hrdina, Tomáško  Urbánoš, žiak tercie,  otvára niekoľko dverí, aby sa zúčastnil hodín chémie, biológie či konverzácie v anglickom jazyku. Okrem toho ho môžeme vidieť ako sa hrá so svojimi spolužiakmi na športovom festivale, ktorý pripravili jeho starší spolužiaci. Na záver sa zapája do tvorivých dielní, ktoré v spolupráci so svojimi učiteľmi organizujú naši študenti. V škole stretáva niekoľko hlavných hrdiniek, ktoré si zahrali Eliška Trnavská, Miška Daniová, Mirka Hochmanová a Petra Katreniaková. V záverečnej fáze ich    vidíme v  reálnych zamestnaniach. Z Elišky sa stáva hovorkyňa úradu, Petra pracuje pre médiá, Miška mieša mastičky v lekárni a z Mirky vyrástla manažérka. Na záver Tomáško ako lekár predpisuje recept vo svojej vlastnej lekárskej praxi.

Zdá sa vám to byť málo pravdepodobné? My vôbec nie sme ďaleko od pravdy. Naša škola vychovala množstvo úspešných ľudí. Riaditeľov stredných škôl a gymnázií, primátorov, lekárov, výkonných riaditeľov, vedeckých pracovníkov, žurnalistov. Pozrite sa okolo seba, je ich naozaj mnoho.

Tu je len pár mien z nich v náhodnom poradí:

Bývalí úspešní absolventi GMH: PhDr. Helena Pašiaková PhD.  - riaditeľka Evanjelického gymnázia v Tisovci

Ján Valach – umelec, dirigent, organista, pedagóg a skladateľ

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. – generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine

Ing.Ľudovít Kaník – bývalý minister sociálnych vecí a rodiny

Ing. Ján Sudor – biochemik

MuDr. Viliam Ujházy, DrCS. – Ústav experimentálnej onkológie SAV, Bratislava

Ing. Norbert Grilli – program writer – Orange

Ing. Miroslav Brezňan – člen manažmentu tlačiarne BB

In. Martin Feranec – ekonomický riaditeľ Intrum Justita Slovakia

Ing. Ján Kizek, PhD. – docent, tajomník katedry pecí a teplotechniky, Technická Univerzita v Košiciach

PhDr. Roman Lebeda – asistent europoslankyne

Mgr. Michal Bagačka – primátor mesta Hnúšťa

Vincent Štofaník – investigatívny žurnalista, TA3

Ing. Ján Jakabík – Manager predaja Opel Slovakia

Mgr. Ľubica Henčová – riaditeľka ZŠ v Hnúšti

prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc. – farmakologička, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV

Ján Škorňa – publicista, STV1

Elena Vacvalová – humoristka

Ing. František Kocka – obchodný riaditeľ pre oblasť strednej Európy, BASF, Praha

Ing. Ružena Brádňanová – generálna riaditeľka spoločnosti Slovenské cukrovary – dcérskej spoločnosti celosvetovej firmy AGRANA

Vladimíra Jurčová – reportérka a cestovateľka na voľnej nohe, založila si vlastnú reklamnú PR agentúru v Charlestone

Ing. Lucia Martíniová – biochemička v oblasti patologickej a molekulárnej biochémie, NATIONAL INSTITUTE OF CHILD HEALTH AND HUMAN DEVELOPMENT, USA

prof. MuDr. Milan Kriška, DrSc. – docent katedry farmakológie, Lekárska Fakulta Univerzity Komenského

MuDr. Ivana Balážiková – anestaziologička, Nemocnica Knappschascht, Saarbrucken, Nemecko

Assoc. prof. Min. Eng. PhD. Juraj Ďurove – docent fakulty baníctva, ekológie a geotechnológie, Technická univerzita Košice

Mgr. Viliam Frič – bývalý riaditeľ SPŠ dopravnej vo Zvolene

Ing. Erika Hrušková – výhradný distribútor náterových hmôt Lankwitzer

Ing. Peter Krahulík – IT špecialista, SW Entwickler at Pruftechnik GmbH, Munich Area, Germany

JUDr. Peter Kriška – riaditeľ odboru legislatívy, Ministerstvo vnútra SR

ZDROJ: Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti

ZDROJ: Echoviny.sk, video: Ladislav Piatnica

Zdroj: Echoviny.sk, Video: Ladislav Piatnica

V SLZ som robil do 02.02.2001. Pamätám sa, ako sme tam boli na brigáde, ako sme boli sa zabaviť a bol som tam i ako organizátor ďalších podujatí pre spoločenskú organizáciu. Bol som prítomný pri viacerých inventúrach, ako i pri zachraňovaní vecí po ukončení nájomného vzťahu s posledným mne známym chatárom. Boli prípady, keď príslušníci polície prišli pre mňa cez víkend alebo poobede a bolo potrebné zisťovať rozsah škôd spôsobených vlámaním. Pri zvážaní nábytku a iných vecí do závodu som robotníkom, ktorí boli prítomní, v snahe zachrániť veci pred stratou počas prevozu sľúbil, že v závode si budú môcť za prijateľnú cenu veci riadne zakúpiť. Príslušných riaditeľov som o tom informoval a od nich som dostal prísľub, že bude to tak, ako som sa dohodol s robotníkmi. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa v závode jeden deň o 11.00 hod. náhodne dozvedel, že o 13:00 hod. sa  uskutoční predaj. Komu som mohol, tak som narýchlo dal vedieť. Komu a kam sa veci predali alebo dali od znechutenia a podrazu na mne som nemal silu zisťovať.

Korektné by bolo vypočuť si i druhú stranu, ale myslím, že obsah vyjadrenia a zdôvodnenia sa dá predpokladať zlou finančnou situáciou akciovej spoločnosti, prípadne priestory a pozemky boli založené banke ako ručenie za úvery.

Vždy existuje viac riešení. Prvé je, čo sa i zrejme stalo, že prevádzkovať zariadenie je finančne stratové, nebude sa dotovať, veci z neho sa za minimálnu cenu rozpredajú a budovy sa buď odplatne rozoberú alebo sa nechajú rozkradnúť. V rozkrádaní a ničení vytvorených hodnôt sme majstri a USA, Rusko a pod.  by nás mohli použiť vo vojnách namiesto bombardovania. Stačilo by tam vyslať zopár našincov a bez straty na životoch by zariadenie bolo rozobraté v zberných surovinách alebo na svojich domoch na Slovensku.

Druhou možnosťou bolo zariadenie zachrániť bez nákladov na opravu a pokúsiť sa  nájsť záujemcu aspoň na bývanie, však normálnych bezdomovcov je dosť na Slovensku i bez  ďalších  neprispôsobivých našich spoluobčanov, tzv. stálych ničiteľov. Umiestňovaním bezdomovcov sa zaoberajú mnohé charity, televízie, napríklad TV Markíza v relácii „Modré z neba“ a pod.

Ďalšie pozemky mohli byť napríklad na postavenie si chatiek pre záhradkárov alebo iba na oddych. Nebolo by síce rekreačné stredisko, ale mnohým ľuďom by sa možno pomohlo. Mnohým nevyplatili odstupné pri nedobrovoľnom odchode, čo by sa bolo stalo, keby sa bolo z týchto ľudí vylosovalo niekoľko mien, komu by to boli ponúkli namiesto odstupného.

Kto hľadá možnosti, ten ich nájde, kto iba zdôvodnenia i ten ich nájde, iba konečný výsledok je odlišný. Zostáva iba dúfať, že súčasná a budúca spoločnosť sa nebude riadiť doslova  rôznymi   proroctvami, nebude čakať so založenými rukami a zastretou mysľou na koniec sveta, ale niečo našim generáciám i zanechá.

Vladimír Zán st.

Reportáž o Brezine z roku 2007.

Redaktor: Pavel Marko

Kamera, strih: Ladislav Piatnica

Rimavské Brezovo

Včerajší výdatný dážď, ktorý sprevádzalo aj krupobitie, spôsobil škody nielen v meste Hnúšťa, ale aj v okolitých obciach. V meste Hnúšťa i v obciach sa odstraňuje to, čo voda napáchala. Sumarizujú sa škody.

„V obci bola vyhlásená mimoriadna situácia a stále ešte platí na území celej obce. Zasadal krízový štáb. Máme tu mechanizmy, kto môže, tak pracuje. Kanále a potoky sú upchaté. Ľudia majú domy zaplavené, odčerpáva sa voda. Zaplavilo záhrady, polia. Všade sú nánosy bahna,“ povedala pre Echoviny.sk dnes predpoludním starostka Rimavských Zalužian Janka Ďurišová. Ako dodala, v obci zasahovali aj hasiči. „Miestna komunikácia sa doslova zmenila na Rimavu. To som ešte nezažila. Taká silná bola voda, ktorá sa po včerajšom daždi valila z hôr a polí. Zaplavené boli aj domy nad štátnou cestou v smere na Rimavskú Baňu. Voda tiekla krížom cez obec“. Poznamenala, že sa na miestnu časť Príboj nedalo ísť a rieka Rimava bola plná, neskôr klesla. „ Nebola to jednoduchá noc. Báli sme sa, aby sa dážď nevrátil,“ priznala Ďurišová.

„Dosť veľké škody napáchala voda aj v našej obci. Bola zatopená jej väčšina. Škody spôsobila voda, ktorá prišla z hôr. Išla cez horné domy, cez cestu a aj do spodných domov. Zaplavilo pivnice, dvory, voda odnášala senníky, pováľala ploty. V obci sa vykonávajú teraz čistiace práce, sú do nich zapojení dobrovoľníci, aktivační pracovníci,“ uviedla pre Echoviny.sk starostka Rimavského Brezova Viera Feješová.

Pracovníci TSM Hnúšťa pri odpratávaní blata po včerajšej búrke

Mesto Hnúšťa včera postihli záplavy. „Mali sme dnes ráno veľké obavy, lebo začalo zase pršať a dosť prudko. Pri starom Likieri sa zdvihla hladina Rimavy. Volali sme opäť príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Už sa odstraňujú v meste škody, ráno sme si stanovili priority, sú do týchto prác  zapojení aj aktivační pracovníci, Technické služby mesta (TSM), cestári. Predpokladám, že škody budú dosť veľké,“ vyjadril sa pre Echoviny.sk hnúšťanský primátor Michal Bagačka. Po včerajšom prívale zrážok zvolal prvýkrát ako primátor krízový štáb. „Vyhlásili sme krízovú situáciu a koordinovali sme kroky. Nemali sme ešte takúto situáciu. Vypadla napríklad aj mobilná sieť. Mestská polícia i TSM stiahli svojich ľudí. Veľmi, veľmi výdatne nám pomáhali hasiči,“ uzavrel Bagačka.

Zdroj: Echoviny.sk, foto, video: Ladislav Piatnica, Pavel Marko

Tisovský primátor Peter Mináč zároveň udelil Kováčikovi Cenu primátora za pomoc mestu v oblasti kultúry, športu a poskytovanie sponzorských príspevkov pri organizovaní Dní mesta Tisovec.

Viac vo videoreportáži

Zdroj: Echoviny.sk, Video: Ladislav Piatnica.

ZDROJ: Echoviny.sk, video a strih: Ladislav Piatnica

ZDROJ: Echoviny.sk, video: Ladislav Piatnica

Tvrdí, že by z neho nevyžil. Považuje sa za obyčajného chalana. „Telo nemám veľmi vyšportované,“ hovorí na svoju adresu. V minulom roku sa predstavil vo finále súťaže krásy Muž roka 2009. Svojich zástupcov v nej malo Slovensko i Česko. „Nechcel som veriť, keď som sa dozvedel, že som sa tam dostal cez kasting. Bolo to super. Mal som dosť veľkú odozvu na moju voľnú disciplínu. Zviditeľnil som sa touto súťažou. Oslovili ma niektorí ľudia, ktorí chcú, aby som išiel bývať do Bratislavy, majú pre mňa ponuky. Potešilo ma to,“ povedal pre Echoviny.sk Michal Antal.

Viac o sebe prezradí na videu.

Zdroj: Echoviny.sk. Video: Ladislav Piatnica

Rimava vystrašila aj obyvateľov Rimavských Zalužian. Tí sa tiež zaktivizovali a budovali zátarasy pred svojimi príbytkami. Rozbúrená Rimava narážala do mosta, ktorý sa nachádza v tejto obci. Video, ktoré nám poslal náš čitateľ Ivan Rohár, čiastočne ilustruje dianie v Rimavských Zalužanoch v piatok 25. decembra. Prináša tiež zábery na polia a lúky, ktoré boli zaliate vodou. Na videu sú tiež zábery z nasledujúceho dňa.

Zdroj: Echoviny.sk Video: Ivan Rohár

„Spojili sa všetky faktory, ktoré sú nepriaznivé pre vznik povodňovej situácie. V dôsledku zvýšených teplôt nastalo topenie snehu, došlo k pomerne výrazným zrážkam a nepriaznivé boli aj tie faktory, že už deň – dva predtým boli hladiny v korytách pomerne plné,“ povedal pre Echoviny.sk riaditeľ Správy povodia Slanej v Rimavskej Sobote Ladislav Varga. Ako dodal, v piatok došlo k výraznému vzostupu hladín vodných tokov, a to aj na Rimave. „Stretli sa, žiaľ, pod obcou Rimavská Baňa. K vybrežneniu vodného toku Rimava došlo na neupravených úsekoch v horných partiách nad Rimavskou Sobotou. Na upravenom úseku sme nepriaznivé situácie nezaznamenali. Len pri Čerenčanoch bola vplyvom zníženia brehovej čiary zatopená poľnohospodárska pôda a priestor okolo futbalového ihriska,“ vyjadril sa Varga.

V pohotovosti boli obyvatelia Rimavského Brezova. Voda z Rimavy sa dostala aj mimo koryta. „Nával vody bol veľký. Myslím si, že problém je aj v tom, že koryto Rimavy nie je dobre vyčistené. Postihlo to našu obec. Postupovala som v súčinnosti s povodím Slanej. Vyzvali ma, aby som kontaktovala podnikateľa, ktorý mal zaplavenú firmu. Bolo treba rýchlo odpratať drevo, ktoré bolo vo firme pripravené na export. Hrozilo, že ho stiahne voda do koryta a upchá ho. Konalo sa okamžite,“ povedala pre Echoviny.sk starostka obce Rimavské Brezovo Viera Feješová. Ako poznamenala, túto záležitosť sa podarilo vyriešiť. „Voda bola naozaj veľká. Ohrozovala našich občanov, ktorí majú domy postavené pri Rimave. V spolupráci s povodím Slanej sme zabezpečili dovezenie piesku, povodie poskytlo vrecia. Zvolali sme v obci brigádu. Ďakujem všetkým, ktorí sa nej zúčastnili. Pozakladali sme vrecia tam, kde hrozilo nebezpečenstvo záplav,“ približovala situáciu v obci jej starostka.

Rozruch vládol aj v Rimavských Zalužanoch. „Voda začínala narážať do mostu v našej obci. Stúpala hladina Rimavy a báli sme sa, aby sa nezačala vylievať a aby nezaplavila okolité domy. Komunikácia na obecnú časť Príboj bola neprejazdná. Voda stúpala odspodu, záhrady, polia boli zaliate vodou,“ povedala pre Echoviny.sk starostka obce Rimavské Zalužany Janka Ďurišová, ktorá dodala, že bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.

Ďurišová povedala, že obyvatelia posúvali plávajúce drevo v Rimave, aby sa neskrížilo, aby netvorilo prekážku a aby nedošlo k narušeniu statiky mosta. „Ľudia sa „chytili“ do práce, rozvážali vrecia s pieskom okolo rodinných príbytkov,“ dodala. Obyvatelia presúvali svoje motorové vozidlá z jednej časti obce do druhej. „Monitorovali sme situáciu do jednej – do pol druhej v noci. Pred polnocou Rimava klesla,“ uzavrela Ďurišová.

Zdroj: Echoviny.sk, video: Ladislav Piatnica

Príprave programu pedagógovia i žiaci venovali mnoho úsilia a hodín príprav, čo vyvrcholilo v hodinu a pol trvajúcom programe. Reakcie divákov po vystúpení boli veľmi priaznivé a Základná škola Nábrežie Rimavy si tak môže pripísať ďalší pozitívny bod za perfektne pripravený program a spokojnosť rodičov .

Echoviny.sk vám z tohto Vianočného programu prinášajú krátky video zostrih.

ZDROJ: Ladislav Piatnica

Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti má svoje pevné miesto v našom regióne. Je to škola, ktorá poskytuje všeobecné vzdelanie. Počas svojej histórie vždy reflektovala na požiadavky doby, ktorá práve bola.

Za seba môžem povedať, že Gymnázium v Hnúšti má dôležitú úlohu aj v mojej rodine. Moja maminka maturovala v roku 1967. V tom čase sa štúdium na škole profilovalo do dvoch smerov: humanitného a prírodovedného. Neexistoval problém nájsť si prácu, veď každý mal na ňu právo. Nezáležalo na tom, aké máte vzdelanie, práca sa našla vždy. Napriek tomu všetci spolužiaci mojej mamy boli prijatí na vysokoškolské štúdium, a dokonca z ich ročníka vyštudovalo jedenásť lekárov.

Keď maturovala moja staršia sestra v roku 1988, situácia bola podobná. Prácu mal každý, ale škola sa v tom čase zameriavala na prípravu gymnazistov na chemické alebo strojárske odbory. Samozrejme, humanitné predmety mali svoje stále miesto.

Keď som maturovala ja, ale aj moja mladšia sestra, rok 1993 a 1998, situácia bola už diametrálne odlišná. Slovensko sa zmietalo v obrovských zmenách a zúrila vysoká nezamestnanosť. Super na našej škole bolo však, že sa okamžite prispôsobila nárokom pracovného trhu. Ja sama som patrila medzi prvých študentov, ktorí sa u nás mohli učiť anglický jazyk. Okrem toho sme sa už začali zameriavať na výpočtovú techniku.

Teraz sa píše rok 2009 a netrúfam si hádať, aké nové možnosti zamestnania vzniknú. Samozrejme, množstvo tradičných zamestnaní zanikne, vďaka technológiám a vývoju.

Som však presvedčená, že naša škola v každej dobe myslela o krok dopredu. Tak napríklad moja mama, ktorá maturovala v 1967, sa v roku 1995 rozhodla otvoriť si súkromnú ambulanciu. Napriek tomu, že nikto v republike s tým nemal skúsenosť. A moja mladšia sestra so svojím partnerom dnes prevádzkuje web info portál, aj napriek tomu, že v roku 1998 u nás mal PC málokto a o internete sa nám len snívalo.

Pracujem na tomto gymnáziu ako učiteľka a poznám mnoho rodín, ktoré sú späté s našou školou tak, ako tá moja rodina. Som presvedčená, že naša škola dáva ľudom krídla. Snažíme sa vytvárať také prostredie, aby naši absolventi mali široké možnosti. Dnes už je málo, keď je človek len vzdelaný. Veľký dôraz sa kladie na komunikáciu, cudzie jazyky a samozrejme, informačné technológie. Študenti sa na vlastných aktivitách učia podnikať (študentská firma), organizovať eventy- akcie (športové podujatia, divadlo…), kde získavajú manažérske zručnosti, učia sa tímovej práci a jednaniu s ľuďmi.

Som presvedčená, že v našom regióne sme škola s najsystematickejšou jazykovou prípravou pre deti od 11 do 19 rokov. Pracujú tu kvalifikovaní jazykári a informačné technológie sú súčasťou vyučovania. Spúšťame e learningové systémy a elektronický kontakt s vyučujúcimi je bežná záležitosť.

Nechcem však prezentovať len svoj pohľad na túto školu. V nasledujúcich mesiacoch vám prinesieme niekoľko rozhovorov s bývalými absolventmi nášho gymnázia. Na začiatok sme oslovili Vladimíru Jurčovú Spencer, ktorá maturovala na našej škole v roku 1992. Dnes žije v Charlstone (USA), kde si založila vlastnú marketingovú a PR agentúru STYLEE PR (www.styleepr.com). Naši študenti jej položili niekoľko otázok, na ktoré ochotne odpovedala. Za čo jej patrí naša vďaka.

ZDROJ: Zuzana Vojteková, Gymnázium Mateja Hrebendu Hnúšťa

Zaujímavý je aj názor, že napriek tomu, že došlo aj k potrestaniu niektorých popredných predstaviteľov komunistického režimu, mnohí “prevrátili” kabáty, spisy z archívov ŠtB podozrivo zmizli a bývalí komunisti sa tešia ešte na vyšších mocenských pozíciách.

Každopádne bol 17. november ´89 významným dňom, keď sa mnohí ľudia postavili proti totalite a akousi nevídanou súdržnosťou bez väčšieho krviprelievania vytvorili cestu pre nástup demokracie a občianskych slobôd. To, že ísť protestovať proti autoritatívnemu režimu vyžadovalo aj kus odvahy vám ukáže nasledujúce video.

[youtube:http://www.youtube.com/watch?v=P9muiHShI9s]