K turistickým atrakciám planiny patria aj skalný stĺp, rezervácia Suché doly-Teplice, prameň vo Furmanci, a najmä hrad Muráň, ktorý Muránskej planine dominuje. Jeho ruiny sa rozprestierajú na brale Cigánka nad obcou Muráň v okrese Revúca.

Svojou rozlohou 3,3 hektára patril Muránsky hrad k najväčším na Slovensku a nadmorskou výškou 938 metrov zas k najvyššie položeným v strednej Európe. Aj keď dodnes už z neho veľa nezostalo, kto sa podujme na túru na hrad, neoľutuje. Výhľad na Muránsku planinu je z neho úchvatný. K hradu vedú tri trasy. Z Muráňa sa ide po červenej značke, z Veľkej lúky po modrej a od Prednej Hory po žltej. Domáci odporúčajú prejsť náučným chodníkom z obce Muráň po hrad.

Šesťapolkilometrový úsek lemuje šestnásť infopanelov s informáciami o histórii hradu, okolitej prírode, ale aj o chove koní muránskeho typu na Veľkej lúke.

Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou postavili Bebekovci v druhej polovici 13. storočia, no písomne sa prvý raz spomína v roku 1271, keď ho Štefan V. daroval krajinskému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. V 15. storočí sa ho zmocnil Ján Jiskra, ktorý ho dal opevniť. Neskôr sa stal majetkom kráľa Mateja Korvína a potom mal rad ďalších vlastníkov. Bývala v ňom aj legendárna Muránska Venuša. Posledným vlastníkom hradu boli Coburgovci, ktorým patrili v okolí aj rozsiahle panstvá. Dnes je v majetku obce Muráň.

Najzachovalejšou časťou hradu je vstupná brána. Je jediným miestom, ktorým sa dá dostať do hradného areálu. Všade inde sa pod ruinami bývalých hradieb nachádzajú priepasti. Pre turistov tu vybudovali niekoľko miest s bezpečnostnými ohradami, ktoré ponúkajú nádherné pohľady na okolie. Z južnej časti vidieť ako na dlani obec Muráň, susednú Muránsku Dlhú Lúku, ale aj okresné mesto Revúca. Pri pohľade zo severnej strany majestátnu Kráľovu hoľu.

Miesto pod hradom patrí koňom, ktoré tu začali chovať v roku 1950. Na začiatku v ňom chovali iba huculské kone, časom ich však začali krížiť s ďalšími plemenami. Dnes sa na Muránskej planine chová plemeno Norik muránsky. Kone tu využívajú najmä pri ťažbe dreva, ale aj v terénoch nedostupných pre ťažkú techniku.

Turisticky zaujímavá je aj samotná obec Muráň. ,,Je súčasťou Gotickej cesty, ktorá lemuje najzaujímavejšie historické pamiatky Spiša a Gemera-Malohontu,” hovorí starosta Roman Goldschmidt. Obecný úrad sídli v budove z roku 1800, ktorá bývala koháryovsko-coburgovským kaštieľom a postavená bola v klasicistickom štýle. K pamiatkam obce patrí aj hotel – klasicistická dvojposchodová budova zo začiatku 19. storočia, rímskokatolícka fara v budove z roku 1810 či klasicistický slúžnovský dom s arkádovou chodbou, v ktorom v 19. storočí pôsobil štúrovský básnik Bohuš Nosák-Nezabudov.

Užitočné rady

• Pred výstupom na hrad je dobré navštíviť informačné stredisko v strede obce Muráň
• Náučný chodník k hradu má 6,5 kilometra a celkové prevýšenie 530 metrov. Zdatnejší turisti ho prejdú za vyše hodiny
• V priebehu sezóny sa možno za poplatok tri eurá dostať autom bližšie k hradu. Treba však špeciálne povolenie, ktoré sa dá získať v informačnom cen­tre
• Vhodná je športová obuv a fľaša s občerstvením
• Občerstviť a oddýchnuť sa dá aj v chate pod hradom, turisti sa tam môžu aj ubytovať

Ďalšie atrakcie v okolí hradu Muráň

• Cesta Márie Széchy spájajúca hrad Muráň s hradom vo Fiľakove. Meria 77 kilometrov a je najdlhšou hradnou cestou na Slovensku
• Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa
• Rekreačný areál Predná Hora a vodný svet
• Salaš v sedle Zbojská. Ponúka posedenie pri tradičných slovenských jedlách i čerstvé syrové výrobky
• Hrad Krásna Hôrka a kaštieľ Betliar s expozíciami predstavujúcimi ich históriu
• Sirk, v obci neďaleko Ratkovej sa zachovala jedna z najstarších vysokých pecí
• Rotunda v Šiveticiach, v súčasnosti sa reštauruje
• Husitský kostol v Chyžnom

ZDROJ: Štefan Rimaj – www.pravda.sk

Dnes je pre niektorých vyhľadávanou a pre iných stále neobjavenou turistickou lokalitou. Turizmus je v tejto lokalite stále v plienkach, čo cítiť na neporušenosti miestnej panenskej prírody, na ktorej stále nezanechala stopy civilizácia.

Všeobecne však platí, že kto čaro Muránskej planiny s Cigánkou a hradom objaví raz, rád sa tam vracia. Okrem pozostatkov hradu z 13. storočia, ktorý pravdepodobne postavili Bebekovci, tam nájde aj jedinečnú faunu a flóru. Muránska planina je domovom rastlín, ktoré sa už nikde inde nevyskytujú. Napríklad chránený paleoendemit lykovec krížikový, ktorý rastie na strmých, ťažko prístupných stenách, či zemolez alpínsky, alebo stračia nôžka tatranská. Svoje čaro má lokalita Piecky s početnými skalnými rímsami a jaskynkami, Hrdzavá dolina hlboko zarezaná do vápencového masívu, ale aj Studňa v severnej časti Muránskej planiny v nadmorskej výške 1 200 metrov. Jej zaujímavosťou a súčasťou je 24 metrov hlboká a 64 metrov dlhá priepastná jaskyňa Ľadová jama, vytvorená činnosťou vody vo vápencoch. Podobných prírodných krás je nad obcou Muráň veľa.

Turisti ich môžu spoznávať z viacerých smerov. Najčastejšie sa púšťajú za krásami Cigánky a jej okolia priamo z obce Muráň. Podľa Maroša Detka z Klubu priateľov Muránskej planiny je táto trasa najnáročnejšia, no aj najvyhľadávanejšia. ,,Začína na námestí v Muráni, prevýšenie má 530 metrov a dĺžku 6,5 kilometra. Vydať na ňu by sa mali aspoň mierne zdatnejší turisti,” upozorňuje Detko. Turistický chodník lemuje šestnásť infopanelov, ktoré informujú nielen o prírode, ale aj o historickom hrade, v ktorom žila aj legendárna Muránska Venuša. Na Cigánku sa však dá dostať aj z ďalších troch smerov. Najkratšia trasa – asi v dĺžke piatich kilometrov – je podľa Detka od Muránskej Huty, potom z Prednej Hory, ale aj zo sedla Javorinka. Tieto chodníčky sú menej náročné a zvládnu ich aj deti.

Čisté lono prírody na Muránskej planine dokumentujú aj pasúce sa kone. Chovajú ich v lokalite Veľká Lúka, kde sa križujú turistické trasy. Spočiatku sa po tunajších pláňach preháňali huculské kone, dnes kone plemena Norik muránsky, ktoré sa využívajú na približovanie dreva v kalamitných ťažbách v terénoch ťažko dostupných pre lesnú techniku. Detko pripomína, že pri troche šťastia ich turisti môžu zazrieť pri pastve, na jeseň si hlavné stádo môžu pozrieť v stajniach na Veľkej Lúke. Cieľom putovania po tejto lokalite býva samotný Muránsky hrad.

Peškovanie naň sa končí pri vstupnej bráne, ktorá je jediným miestom, ako sa dostať do jeho rozsiahleho areálu. Odmena za zdolanie turistických chodníčkov je viac ako sladká. Namiesto čokolády sa tam však servíruje úžasná panoráma a pohľad ako na dlani. Okrem okolitých obcí v zelenom, na jeseň v pestrofarebnom zátiší chytí každého za srdce výhľad na Kráľovu hoľu, Slovenské rudohorie a celú Muránsku planinu. Čaro Cigánky má v týchto chvíľach magickú moc. Niet sa čo čudovať, prečo bolo toto územie vyhlásené pred štrnástimi rokmi za národný park.

Ako chutí Slovensko. V Muráni si dajte muránske buchty i rezeň

Sladká odmena pred túrou alebo po túre. Na túto možnosť si už dávno zvykli turisti, ktorí sa z centra Muráňa rozhodnú zdolať prístupovú cestu na hrad. Sladké pokušenie im už roky servíruje bufet na námestí, kde už asi dvadsať rokov pečú veľmi chutné muránske buchty. Tie priťahujú ľudí ako včely med chuťou i vôňou. Podávajú sa vždy čerstvé, vybraté priamo z rúry. Prevádzkar zariadenia Karol Huťan podotýka, že ponúkajú päť druhov buchiet. ,,Tvarohové, lekvárové, nugátové, makové a čučoriedkové,” hovorí. Zvykli si na ne aj miestni obyvatelia, ktorí nimi radi obohacujú svoje nielen sviatočné stoly. ,,Prvá várka ide do rúry o ôsmej hodine ráno, končíme v popoludňajších hodinách. Robíme ich aj na objednávku. Ak nám napríklad turisti, ktorí sa práve vyberajú na hrad, povedia, že si v konkrétnom čase prídu po buchty, pripravíme im ich na dohodnutú hodinu tak, aby boli čerstvé,” zdôrazňuje Huťan. Na otázku, akými špeciálnymi ingredienciami buchty dochucujú, odpovedajú kuchárky, že láskou.

Pod Muránskym hradom sa však servíruje ešte jedna miestna špecialita. Muránsky rezeň. Podávajú ho v reštaurácii Koruna. Tradícia jeho výroby je stará desiatky rokov. ,,Ako kuchárka pracujem už štyridsať rokov a tento rezeň sa u nás robil už vtedy. Kto ho vymyslel a kedy, nevieme,” poznamenáva kuchárka Mária Fabová. Muránsky rezeň je vlastne bravčový rezeň obalený v čistej zemiakovej placke, dochutený tak, aby mal špecifickú chuť. Čím ho Muránčania dochucujú, to považujú za výrobné tajomstvo. Chutí však inak ako podobný rezeň pripravený inde ako v Muráni. ,,Turisti ho u nás objavili už dávno a radi si na ňom pochutia po zdolaní turistickej trasy k hradu a späť. Dávajú si ho s opekanými zemiakmi alebo zeleninovou oblohou,” prezrádza Fabová. Podľa skúseností gastronomických štamgastov je muránsky rezeň nielen chutný, ale aj sýty. So 150-gramovou porciou má čo robiť aj vychytený jedák. Rezeň nasýti a zaplní hladný žalúdok aj bez teplej polievky, ktorou sa na Slovensku obyčajne začína obed.

ZDROJ: Štefan Rimaj – www.pravda.sk, foto: Pavel Marko

Tu, na autobusovom nástupišti v Tisovci, pribudne o pár dní nová informačná tabuľa

Klub slovenských turistov turistický oddiel KOS Rimavská dolina, Komisia podnikateľská, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Ms. zastupiteľstve v Tisovci a Mestské turistické informačné centrum v Tisovci Vás pozývajú na zoznámenie sa s novým náučným chodníkom – Otvorenie a prezentácia Náučného chodníka na Tŕstie sa uskutoční 19. novembra 2011(sobota).

Program:

8.15 – Zraz účastníkov na autobusovom nástupišti v Tisovci
8.20 – Otvorenie Náučného chodníka Tŕstie pri 1. paneli na autobusovom nástupišti (V programe účinkujú členovia ZPOZ)
9.00 – Výstup na Tŕstie a prezentácia jednotlivých informačných panelov na trase
10.30 – Občerstvenie pri 3. paneli na Pavlovke – turistický čaj na zahriatie
13.00 – Záver výstupu pri chate na Tŕstí a návrat späť

Vybudovanie tohto náučného chodníka podporila Nadácia Orange v rámci projektovej schémy „Šanca pre váš región“.

ZDROJ: Dušan Kojnok

Výnimkou je ale akcia Valikinou trasou, na ktorú som sa vrátil už piaty krát. A vždy privádzam do Tisovca aj ďalších.

Tak tomu bolo aj v sobotu 22. októbra 2011, kedy opäť „padol“ rekord v účasti. Iba pre štatistiku uvediem, že do doliny Slávča ráno vpochodovalo až 126 účastníkov! A to sa vraj taký počet ešte na žiadnej akcii v 27 ročnej histórii oddielu nepodarilo dosiahnuť.

Domáci KST TO KOS zastupovalo 40 členov (28 dospelých a 12 detí). Potešiteľné je, že dobrý chýr putuje po Slovensku a tak hostí prišlo až 86! (76 dospelých a 10 dorastu). Nárast o 35 oproti minulému roku o niečom svedčí. Iste, každý má svoje dôvody, ale hlavne je to o priateľskom ovzduší, nádhernom kraji, vynikajúcej organizácii a (nie na poslednom mieste) chutnom občerstvení na konci túry (tento rok nám chuťové poháriky podráždili a bruškám ulahodili až dva druhy Rudových turistických guľášov). Po rokoch som opäť dovidel až na maďarskú Matru.

Organizátori vedia dobre, že v tomto priaznivom trende nesmú poľaviť a už teraz je štádiu rozhodovania a v úmysle pripraviť na budúci rok možno až 2 trasy. Celé podujatie sa tým zatraktívni a na svoje si prídu aj náročnejší turisti.

Pani Valika Husaníková, na počesť ktorej sa táto akcia organizuje, by určite bola spokojná. Žiaľ, nepoznal som ju, no s jej dcérou, pani Huňovou sme sa po 2 rokoch opäť zvítali. A neprišla sama. Prítomný bol aj brat Valiky Husaníkovej, jej druhá dcéra Oľga, ale aj vnúčatá a pravnúčatá pani Valiky. Takéto početné rodinné zastúpenie bolo na akcii po prvý krát.

Na záver predsedovia najpočetnejšie zastúpených oddielov, tisovského a košického, všetkým poďakovali za hojnú, až rekordnú účasť, kuchárovi a pomocníkom za výborné zabezpečenie občerstvenia a domáci predseda ešte všetkých pozval na najbližšiu akciu, ktorou bude otvorenie a prezentácia náučného chodníka na Tŕstie, v sobotu 19. novembra 2011.

Rád by som sa aj touto cestou za všetkých hostí poďakoval predovšetkým predsedovi turistického oddielu KOS Rimavská dolina v Tisovci, Dušanovi Kojnokovi. Ale aj kuchárovi, Rudovi Keletimu za výborné pokrmy, manželom Brožovcom za pohostinnosť, Dušanovi Liptayovi za „divoký“ príspevok do jedného z guľášov, ako aj členom celého organizačného výboru za vydarenú akciu.

Nech vám to šľape ešte mnoho rokov!

ZDROJ: Štefan Demko, cvičiteľ turistiky KT Víkend Košice, foto: Milan Slabej a Archív KST Víkend Košice

Dokončovacie práce na studničke a úprava chodníka

Po náučnom chodníku na Hradovú a po sprístupnení a upravení prameňa Rimavy, pribudne v dohľadnej dobe v blízkosti nášho mesta ďalšia turistická novinka,ktorá by k nám mala opäť pritiahnuť viac turistov. Náučný chodník Tŕstie.

Hlavným zámerom projektu je zatraktívniť jestvujúcu žlto značkovanú trasu z Tisovca na Tŕstie a oboznámiť turistov prostredníctvom piatich informačných zastrešených panelov s prírodou, faunou, flórou a zaujímavosťami lokality, ktorou prechádza. Súčasťou projektu je aj vyčistenie a prestrešenie studničky v Čiernej hore a osadenie 12 lavičiek na niektorých stanovištiach náučného chodníka.

Klub slovenských turistov Turistický oddiel KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci podal v máji 2011 do Nadácie Orange projekt v programe Šanca pre náš región v celkovej hodnote 3636,00 € a ten bol nadáciou aj schválený a podporený sumou 2150,00 €. Na tomto úspechu má podiel pani Irena Milecová, ktorá projekt s technickou dokumentáciou Milana Slabeja ml. kvalitne spracovala.

Na realizácii projektu oddiel spolupracuje s Komisiou podnikateľskou a cestovného ruchu pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci. Textovú a obrazovú časť zabezpečuje okrem predsedu TO KOS aj Ing. Jana Šmídtová z NP Muránska planina, Mahuliena Štrbová, Rodan Štrba, Milan Slabej, preklad textov do angličtiny pani Helena Pašiaková s profesormi a študentami Evanjelického gymnázia v Tisovci.

Keďže poskytnutá suma je poukázaná výlučne na špecifikovaný materiál, ostatné náklady znáša predkladateľ projektu – TO KOS Rim. dolina. Rovnako sa členovia oddielu dobrovoľne a aktívne podieľajú na prácach počas brigád, ktorých sa zatiaľ uskutočnilo 12.

Práce od júna úspešne postupujú:

• K 6. septembru už máme zakúpené šindle, od Mestských lesov Tisovec zasa konštrukciu na striešku studničky,ale aj drevené prístrešky na informačné tabule a lavičky.
• Vykonaný bol náter šindľov, lavičiek, drevených stojanov na informačné panely a konštrukcie nad studničkou.
• Vykopané a zabetónované sú jamy na osadenie informačných panelov.
• Studnička v Čiernej hore už aj plní svoj účel. Je nanovo zastrešená a vyčistená.

Náter lavičiek

Keďže termín ukončenia realizačných prác na projekte je v októbri, do vtedy je potrebné ešte skompletizovať, spracovať a zadať do tlače textovú a obrazovú časť panelov. Potrebná je aj doprava drevených prístreškov pod informačné tabule na stanovištia, ich osadenie a zastrešenie. Rovnako musíme dopraviť a rozmiestniť pri stanovištiach lavičky.

Pozitívnou stránkou projektu je ochota turistov z mesta Tisovec a všetkých zainteresovaných podieľať sa na spopularizovaní danej lokality a svojho mesta. U týchto ľudí tak právom môže pretrvávať hrdosť na dobre odvedenú prácu a hrdosť na svoj rodný kraj, ktorý sa snažia aj touto formou zviditeľniť. Ďakujem touto cestou všetkým, ktorí sa doposiaľ zúčastnili brigád, či akokoľvek inak dobrovoľne pomohli pri realizácii projektu vo svojom voľnom čase: Robert Buchta, Mário Keleti, Dušan Liptay, Milan Slabej st., Milan Slabej ml., Romana Bútorová, Bibiana Kubaliaková, Martin Kuchta, Roman Petróczy,Patrik Petróczy, Dušan Dolinaj, Viktor Dolinaj, Ninka Dolinajová, Rodan Štrba, Zuzana Štrbová, Petra Abrahámová, Marcel Tamáš, Jaroslav Brndiar, Karol Kuchta, Michal Stejskal, Irena Milecová, Mahuliena Štrbová, Danka Bálintová, Karol Kubíni, Jozef Svinčiak, Ján Vencel ml.
Verím, že na konci realizácie projektu k týmto menám ešte pribudne množstvo ďalších. Záujemcovia o pomoc sú vždy vítaní. (Informácie u koordinátorov prác: D.Kojnok a R.Buchta.)

Vybudovanie a otvorenie nového náučného chodníka prispeje vo vysokej miere k väčšej návštevnosti mesta Tisovec, spoznávaniu krás okolitej prírody a tiež osobnosti botanika Václava Vraného. V neposlednom rade to bude atraktívna ponuka trávenia voľného času v prekrásnej prírode, na čerstvom vzduchu, aktívnou turistikou aj pre rodiny. A bude to aj jedna z ďalších ponúk pre turistov, ktorí môžu stráviť svoju dovolenku v lone Muránskej planiny, v našom regióne, v našom meste.

ZDROJ: Dušan Kojnok, predseda TO KOS Rim.dolina

Stojky na panel v Čiernej hore pripravené

Tento rok padol návrh „zostať doma“ a uskutočniť štvordňový prechod najznámejšou súvislou turistickou trasou nášho okresu.

Cesta Márie Széchy začína vo Fiľakove a končí na hrade Muráň. A údajne práve ňou chodievala dáma, v názve cesty spomínaná. Už minulý rok niekoľko členov oddielu absolvovalo časť trasy avšak len z Rimavskej Soboty, do Muránskej Lehoty. Tento rok padlo rozhodnutie začať trasu tam, kde je jej úplný začiatok (alebo koniec) – vo Fiľakove.

O putovaní lúkami, lesmi, pastvami, za slnka, ale hlavne za dažďa a hmiel viac napovie príspevok z akcie od jej organizačného vedúceho, Martina Kuchtu:

Vyrazili sme vo štvrtok, 28. júla 2011 ráno o šiestej hodine vlakom do Fiľakova v počte štyria členovia a jeden nečlen. Privítalo nás pekné, slnečné počasie. Po malom občerstvení sa pred cestou, vyrážame. Smer: obec Bulhary, vrch Veľký Bučeň, Rakov. Popoludní sa počasie začalo zhoršovať. Miesto na prespanie prvej noci bolo zvolené pred Dúžavou, ale stany sme stavali už za dažďa. Počet prejdených kilometrov počas prvého dňa: cca 20.

Na druhý deň sme vyrazili o 7.00 hodine. Z Rimavskej Soboty, kde si dopĺňame zásoby stravy, pokračujeme za striedavého počasia cez Horné Zahorany, Kraskovo, až po sedlo Prievady. Práve Prievady sa stávajú miestom, kde strávime druhú noc pochodu.

Do tretieho dňa nás v sobotu ráno, o 6.00 hodine za extrémne upršaného počasia prebúdzajú výkriky: „Horíííííí!“ Takto zostra, ale s humorom aj napriek nepriaznivému počasiu, sa k nám do partie pridáva v polceste prechodu Milan Cavar. A je nás šesť. Za celodenného dažďa pokračujeme cez Brezinu, Polom a Kvakov vŕšok na Trstie. Chata na Trstí sa stáva našim útočiskom počas tretej noci. Konečne vytúžené sucho a teplo! A to je zásluhou Karola Kuchtu, ktorý bol ochotný nám prísť vopred na chatu prikúriť. Ďakujeme mu aj touto cestou. Poďakovanie patrí na tomto mieste aj Rodanovi Štrbovi za poskytnutie chaty. Dobre nám padlo po troch dňoch pochodu a dvoch nociach v stanoch takto si oddýchnuť a nabrať síl na posledný úsek trasy.

V nedeľu ráno pokračujeme už za lepšieho počasia. Čaká nás prechod cez Korimovo, Holú horu, do Muránskej Lehoty a potom už len polhodinový presun do Muráňa, kde sme asi po 82 kilometroch dorazili okolo štrnástej hodiny. Do Muráňa si nás prichádzajú na autách vyzdvihnúť naši známi.

Ďakujem všetkým zúčastneným a gratulujem k absolvovaniu trasy aj napriek nepriazni počasia. Obzvlášť chcem vyzdvihnúť výkon Márie Bútorovej, jednej z najstarších členiek oddielu a jej už druhú účasť na prechode touto trasou. Marienka, obdivujeme Ťa a gratulujeme! Škoda, že počasie akcii nie veľmi prialo a tiež účasť nebola možno aj práve preto početná. Ale snáď o rok sa naše rady rozšíria. Tí, ktorí trasu nepoznajú majú totiž šancu to napraviť. V pláne je prechod časťou trasy z opačnej strany, teda z Trstia do Rimavskej Soboty.

Takže na ceste Márie Széchy zasa o rok dovidenia.

Z

DROJ: Dušan Kojnok a Martin Kuchta, foto: M.Cavar, M.Kuchta

Ilustračné foto

To je zámer projektu Z Holóko po Muráň na bicykli, na ktorom v rámci cezhraničnej spolupráce spolupracuje Banskobystrický samosprávny kraj s maďarskou župou Nógrad. V rámci prípravy realizácie projektu sa na pôde Úradu BBSK stretli odborníci na konferencii, počas ktorej predstavili aj štúdie uskutočniteľnosti projektu.

Podľa riaditeľky Rozvojovej agentúry pri župe Nógrád Ildiko Sandorovej je cykloturistika jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov cestovného ruchu v Európe. „V oblastiach kde sa podarilo vybudovať cyklocesty sa príjmy za služby z cykloturistiky zvýšili až o 15 percent. Vybudovanie cyklotrasy Holóko po Muráň môže podnietiť ďalšie aktivity v prihraničnej oblasti.“ V prípravnej fáze bol podľa riaditeľky Sandorovej zo strany UNESCO uznaný aj Geopark Novohrad- Nógrád, ktorý je prvým cezhraničným geoparkom.
Za slovenskú stranu má štúdiu uskutočniteľnosti a projektovú prípravu cezhraničnej siete cyklotrás pripraviť firma IPOS s.r.o.. Podľa Lucie Kostiviarskej z tejto spoločnosti sa štúdia uskutočniteľnosti týka 190 kilometrov pripravovanej cyklotrasy. Na slovenskej strane ju pre lepšiu orientáciu rozdelili na päť častí:

• Úsek Cerovská vrchovina
• Úsek dolina Rimavy
• Úsek Poiplie
• Úsek Poltár –Rimava
• Úsek Kokavskými horami

Na slovenskej strane sa počíta s minimálnou šírkou komunikácie 3 metre, pričom sa plánuje využitie ciest II. a III. triedy, poľných a lesných komunikácií, hrádzí pri vodných tokoch či úsekov zrušenej železničnej trate. Na vhodných miestach sa uvažuje aj o vybudovaní informačného systému a prvkov drobnej architektúry.

Pre župu Nógrád pripravila štúdiu uskutočniteľnosti a návrh stavebno-projektovej dokumentácie spoločnosť VIA FUTURA. Breuer András predstavil trasu plánovanej cyklotrasy na maďarskej strane, dotkol sa však aj financovania projektu, pričom náklady vyčíslil na 5 388 tisíc eur. Informoval však aj o možnostiach prefinancovania tohto projektu.

Plánovaná cyklotrasa má začínať v obci Holóko, pokračovať cez mestá Lučenec, Poltár, Rimavskú Sobotu, Šalgotarján a vracať sa späť do obce Holóko. Spomínané prihraničné oblasti majú veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Spomeňme chránené krajinné oblasti Holóko, Karancs- Medves a Cerová vrchovina, praveké náleziská v Ipolyttárnoci, Novohradský geopark a Národný park Muránska planina. Cyklotrasy sú plánované cez regióny, kde môžu cykloturisti navštíviť hrady, obce so zachovanou pôvodnou výstavbou, či vzácne sakrálne pamiatky.

ZDROJ: TB BBSK

KST – Tisovec sa teší na Vašu účasť

Vyčíňanie vandalov, po ktorom zostali štyri poškodené, ba až zničené obrazové panely a strhnutá polovica striešky na jednom z nich, je už zahladené.

Na podnet Komisie podnikateľskej a cestovného ruchu pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci bol vypracovaný projekt „Informácie pre všetkých“, v ktorom bola zahrnutá obnova 4 kusov panelov náučného chodníka na Hradovej, spolu s informačným panelom na námestí. Vymenený informačný panel pri novinovom stánku na námestí obsahuje aktualizovanú mapu mesta a je doplnený fotografiami zaujímavých objektov Tisovca a základnými informáciami o meste. Projekt podporil Mikroregión Muránska planina z grantu „Šanca v našom regióne“nenávratným finančným príspevkom vo výške 330,00 € a sumou 370,00 € bol dofinancovaný z rozpočtu mesta.

Členovia komisie podnikateľskej a CR však len nenavrhovali a neschvaľovali. Niektorí sami tiež priložili ruky k dielu. Aj prameň Rimavy uzrel v minulom roku svetlo sveta práve preto. Nebolo tomu inak ani pri vynáške a montovaní spomínaných zrenovovaných panelov na Hradovej. V nedeľu 24. októbra, deň po vydarenej turistickej akcii na počesť Valiky Husaníkovej sa ešte štvorčlenná skupinka zložená z členov komisie a turistov z TO KOS Rimavská dolina vydala na Hradovú, aby napravila to, čo iní tak ľahko a bezohľadne zničili. Zničené, či chýbajúce obrazové panely sú už nahradené novými. Zostáva len veriť, že budú slúžiť naozaj len ako zaujímavý informačný doplnok turistom a nie ako objekt na vybíjanie si sily a dokazovania si falošného hrdinstva.

ZDROJ: Dušan Kojnok

Snáď aj tento rozhovor, ale hlavne dobré chýry prilákali v tomto roku množstvo košických priaznivcov turistiky aj z iného košického oddielu ako nášho (KVT Košičan)a tak sa podarila rekordná účasť.       Podľa prezenčnej listiny sa akcie zúčastnilo 39 členov miestneho TO KOS a 52 turistov neregistrovaných v tisovskom KOS-e. Z tohto celkového počtu 91 účastníkov bolo 22 detí.

Aj tohoročné jesenné podujatie sme absolvovali už po známej trase. Nováčikovia iba ticho híkali nad farebnou krásou okolitej prírody a nestíhali cvakať spúšťami svojich fotoaparátov.       Osobitne je potrebné spomenúť záverečné občerstvenie. Po kapustnici a halászlé, nás tento rok prekvapil neskutočne výborný Máriov fazuľový guláš.

Vďaka Ti Dušan a Tvojmu oddielu, že aj v súčasnej dobe a v skromných podmienkach dokážete zorganizovať tak skvelú akciu. Vďaka majiteľom súkromnej chaty za poskytnutie priestorov a osobitne ďakujeme kuchárovi Máriovi. Dúfam, že sa Vám časom podarí aj oficiálne vyznačiť túto trasu do turistických máp. Verím, že podujatie bude mať ešte veľa pokračovaní s množstvom spokojných turistov!

Štefan Demko, cvičiteľ turistiky KT Víkend Košice

Akcia sa každoročne koná na počesť našej členky Valiky Husaníkovej, v dňoch jej náhleho úmrtia.

Dĺžka trasy cca 22 km.

Program 16. ročníka:

8.00 hod. – 1. zrazové stanovisko účastníkov – pod železničným mostom na Muránskej ulici

8.30 hod. – Položenie kytice na hrob Valiky Husaníkovej v cintoríne pri futbalovom ihrisku

8.45 hod. - Odchod na trasu : Veľká železničná stanica Tisovec – dolina Slávča – Hajnaš – Kozák – Hrdzavé – dolina Kačkava – Tisovec

9.10 hod. – 2. zrazové stanovisko – železničné priecestie Slávča

11.30 hod. – Zastávka pri lesníckej chatke pod Hajnašom

13.00 hod. – Občerstvenie v Kačkave pri chate u Brožov :

Lackova turistická kapustnica alebo Máriov fazuľový guláš ( len pre vopred prihlásených )

15.00 hod. – Odchod do Tisovca

Prihlásiť sa na akciu je možné v kníhkupectve INFO v Tisovci, alebo na telefónnom čísle 0907 366290 do 18. 10. 2010. Účastnícky poplatok: Členovia TO KOS a darcovia 2% z odvedených daní – 0,00 €. Nečlenovia TO KOS – 1,00 €

ZDROJ: Dušan Kojnok

Slovensko je destinácia, ktorá tak isto láka mnoho turistov, ktorí svoj pobyt radi spájajú s turistikou. Na celom našom území je veľa zaujímavých miest a veľakrát aj v našom okolí nájde človek krásy Slovenska a pritom stačí len vycestovať pár kilometrov z našich miest.

Cez víkend sme strávili tri dni na Salaši Zbojská, ktorý je zaujímavý svojou polohou, tradíciami a hlavne dobrou slovenskou kuchyňou.

V piatok okolo obeda sadáme do auta a vezieme sa na Zbojskú. Tento deň sa nesie v znamení zoznamovania sa s okolím, ľuďmi na Zbojskej a hlavne veľkého množstva dobrého jedla. Prívetivosť domácich nás veľmi teší, pretože aj vo chvíli, keď sme sa rozhodovali, či budeme spať pod širákom, alebo v stane, sa aj napriek plnej obsadenosti ubytovacích priestorov našlo pre nás romantické miesto, kde nás ráno budili ovečky svojimi zvoncami. Ako správnych hubárov nás príchod na salaš spojený s dobrým baraním gulášom tak posilnil, že sme si nemohli odpustiť malú turistiku v okolitých lesoch s košíkom v ruke. V bukovej hore sme , samozrejme, mali smolu. Dostali sme sa na lúku, kde som zbierala liečivé rastlinky. Následne sme vbehli do smrekovej hory, kde sme nazbierali za pätnásť minút plný košík dubákov. Košík si fotili prítomní turisti, čo vyvolalo úsmev na našich tvárach. Večer sme si pochutili na bryndzových haluškách, dobrom pive a poháriku borovičky od domáceho pána.

Sobota ráno pre mňa začala už o štvrtej. Celá krajina je zahalená tajomným brieždením, kedy ešte spia aj hlavní strážcovia salaša Toby a Maco. Až po mojej rannej toalete zisťujú, že im niekto behá po teritóriu, čo aj hlasným brechaním dávajú najavo. Dva veľké slovenské čuvače ma upozorňujú, že bežný pohyb smrteľníka na salaši nie je normálna záležitosť. Ešteže som sa s nimi bližšie spoznala skôr, môj hlas a pach sú im známe. Ale priznám sa, nebolo mi všetko jedno… Keďže moja polovička ešte stále oddychuje, pridám sa k nemu a oficiálne ranné vstávanie praktizujeme o deviatej. Hodíme do seba rýchle raňajky a vydávame sa na cestu na Gazdovský dvor – Chlipavicu, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od Zbojníckeho dvora a pár kilometrov od srdca Horehronia – Čierneho Balogu. Celá trasa začína prudším stúpaním a potom pokračujeme viac – menej len v príjemnom tieni lesa po rovinatej trase. Po ceste nachádzame menšie, či väčšie huby. Celou trasou ostávam v očakávaní, že uvidíme nejaké lesné zviera, čo sa nám aj darí. Sova dlhochvostá je jedna z tých, ktorá sa nám chcela ukázať, aj keď fotografovanie nie je jej silnou stránkou. Jednoducho nevydržala výmenu objektívu a preletela na strom, kde už nebola dobre viditeľná. Po ceste na Chlipavicu už nestretávame iné lesné tvory, teda okrem tých „ľudských“. Príchod na gazdovský dvor je veľmi zaujímavý. Viac – menej sa tu voľne pohybujú tri psy a hospodárske zvieratá. Na občerstvenie si dávame pivo, grilované mäso, klobásu, cesnak, kyslé prílohy a chlieb. Počas nášho obedu prichádza historický vyhliadkový autobus – Zbojnícka strela, ktorá svojím hlasným trúbením dáva najavo domácim, že prichádzajú hostia. Jeden cestujúci z Tisovca nás pozýva na pohárik horca. Trochu podebatujeme a potom odchádzame spoznávať okolie. Okolité lazy ponúkajú veľa zaujímavých miest a zákutí, ktoré sa naozaj oplatí vidieť na vlastné oči. Ešte nás čaká túra späť na Salaš Zbojská, v jej značnej časti nás sprevádzajú domáce psy. Večer končíme nejakým tým pivom a zaujímavou debatou s domácimi a tunajším bačom.

Nedeľa ráno sa nesie v duchu skorého príchodu turistov. Hodíme do seba ľahké raňajky a ideme na túru Náučným chodníkom zbojníka Jakuba Surovca. Vychádzame priamo zo Zbojníckeho dvora a pokračujeme červeno vyznačenou Rudnou magistrálou. Na vrchole prvého stúpania stoja dve informačné tabule, ktoré hovoria o náučnom chodníku a aj o vrchu Remeta, s ktorým sa viaže legenda o mníchovi – samotárovi, ktorá má veľmi poučný koniec. Už po prvom výklade sme radi, že sme sa chodník rozhodli prejsť spolu so sprievodcom, ktorý nám poskytol zaujímavé informácie. Prvá zastávka je pri Jaskyni na Remete. Dozvedáme sa, že jaskyňa bola objavená práve majiteľmi Salaša Zbojská. Veľmi príjemným lesným chodníkom sa dostávame k ešte nedokončenej replike vodného žľabu, po ktorom sa v minulosti zvážalo drevo z hôr. Pokračujeme ďalej a dostávame sa na čistinku, kde by v blízkej budúcnosti mala stáť informácia o jelenej obore.

O niekoľko metrov nižšie bude vybudované pietne miesto, ktoré bude venované pamiatke zosnulého horára z Bánova, ktorý bol zavraždený dvomi pytliakmi a stal sa tak obeťou chudoby ľudu. Čo by to bol za lesný chodník, keby neskrýval aspoň jednu mystickú bytosť. A práve tu sa dozvedáme o záhadnom Šodelkovi. Počas ďalšej cesty dostávame informácie ohľadom lesníctva na Slovensku až sa dostávame k viaduktu, je to zaujímavá stavba, bol postavený v roku 1922. Od neho vedie cesta k Čertovmu mostu, ktorí patrí medzi technické pamiatky na Slovensku. Približne dvesto metrov od mosta stojí malá studničke, ktorá pravdepodobne pramení v krasových priestoroch niektorej z tunajších jaskýň. Dávame si malú prestávku, po ktorej nás čaká prudké stúpanie priamo k Čertovej jaskyni. Po vstupe do jaskyne zisťujeme prvé stopy civilizácie, pokreslené steny a odkazy až z 19. storočia. Okrem informácie, že jaskyňa slúžila ako úkryt najprv zbojníkom, potom partizánom, sa dozvedáme aj o veľkosti jaskyne a nemôže chýbať prezentácia jaskynnej tmy. V zadných častiach jaskyne sa už nachádza aj zaujímavá jaskynná výzdoba, ktorá zostala nepoškodená civilizáciou. Od jaskyne sa vydávame na cestu k tiesňavám Čertovej doliny. Pochod dolinou je veľmi príjemný, pretože na dne kaňonu chladia vzduch spolu s horskou vodou bralá tejto doliny. Cestou prekonávame pár vodopádov a niektoré miesta tejto nádhernej doliny nám vykazujú známky pralesa. Najstrmšie stúpanie nás čaká pri posledných miestach v lese, kde sa príchodom na lúku dostávame k poslednej informačnej tabuli, ktorá hovorí, ako tu v minulosti kráčali ruka v ruke ovčiarstvo spolu so zbojníctvom.

Náš návrat na salaš je zakončený vytúženým pivom, kofolou a vynikajúcou cesnakovou polievkou. Po tomto občerstvení už prichádza čas našej rozlúčky so salašom, kedy sa plní nádherných zážitkov vraciame späť do rodného mesta.

Naše poďakovanie za príjemne strávené chvíle na salaši patrí majiteľom Igorovi a Janke Vlčekovcom, za vždy usmiatu obsluhu ich dcére Aďke, za informácie o okolí a o tom, ako funguje Zbojnícky a Gazdovský dvor, Jankovi Vraniakovi a za sprevádzanie náučným chodníkom a zaujímavý výklad Ďurimu Muchovi.

Viac informácií o salaši získate na www.zbojska.sk

ZDROJ: Mária Pilišová, foto: Pavel Marko

Akcia sa koná v sobotu, 17. apríla 2010. Odchod na trasu je o 8.30 hod. spred kníhkupectva Kniha v Tisovci, kde nájdete aj ďalšie informácie o akcii.

ZDROJ: Dušan Kojnok, foto: www.en.tixik.com

KST – Tisovec sa teší na Vašu účasť.

ZDROJ: KST TISOVEC