Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 14. decembra 2017

Čerenčany: Obec získala názov podľa čereňa, druhu rybárskej siete

11. novembra 2017 | Komentáre: 0 |

Čereň, teda druh rybárskej siete, je základom názvu obce Čerenčany v Rimavskosobotskom okrese, ktorej dejiny sa oficiálne datujú od roku 1344.

 

Vtedy bola prvýkrát spomenutá v písomných prameňoch a od tých čias sa uvádza ako Cseren, Csereny, Cherenchen či Cserenedény. Uvedené označenia spomína miestny dejateľ Samuel Kollár, ktorý v Čerenčanoch pôsobil ako evanjelický farár a ich dejiny i opis zhrnul v krátkej monografii z roku 1823, ktorá vyšla v zborníku Solennia Učenej spoločnosti malohontskej.

Etymológiu pomenovania obce na základe rybárskej siete spomína aj súčasný historik Leon Sokolovský vo svojej knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. „V Čerenčanoch vyrábali, prípadne pri rybolove používali špeciálne siete – čerene,“ konkretizuje historik. Vo svojom diele tiež spomína hrnčiarsku tradíciu v obci, keďže spolu s okolitými dedinami tvorila jednu z dvoch hrnčiarskych oblastí Malohontu. Uvádza tiež roľnícke hospodárstva, takzvané majere, ktoré sú podľa jeho slov v Čerenčanoch doložené začiatkom 20. storočia.

Územie obce však bolo osídlené i v staroveku, o čom svedčia napríklad výsledky archeologického výskumu, ktorý v Čerenčanoch realizoval archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. „Pri výstavbe príjazdovej komunikácie bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej – sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry. Počas výstavby rodinného domu na novoobjavenom sídlisku bol odkrytý objekt sídliskového charakteru (odpadová jama), v ktorom bolo zistené torzo hlineného prstencovitého podstavca pod amforu,“ priblížil Botoš.

Historickou zaujímavosťou Čerenčian je dôvod zriadenia nového cintorína, ku ktorému došlo začiatkom 18. storočia. Vo svojom diele o tom opäť písal S. Kollár. „Čerenčany zastihla nemoc, mor, ktorá spôsobila taký úbytok obyvateľstva, že v obci ostalo len málo obyvateľov. Cintorín, ktorý bol povedľa kostola, sa čoskoro zaplnil a pretože jamy, do ktorých pochovávali, už nekopali dosť hlboké, všade na okolí sa šíril taký zápach, že ten cintorín prestali používať,“ vysvetlil dejateľ. Nový cintorín následne zriadili na miernej vyvýšenine nad dedinou a na pochovávanie slúži dodnes.
Najvýznamnejšou osobnosťou Čerenčian je spomínaný Samuel Kollár, ktorý v tejto obci žil od roku 1803 a zaslúžil sa o postavenie obecného kostola, fary i školy. Je pochovaný na miestnom cintoríne, kde je súčasťou jeho hrobu empírový liatinový pylón. „Je to jedna z našich troch významných národných kultúrnych pamiatok, ktoré máme v obci. Ďalšími dvomi sú Zmeškalovská kúria a evanjelický kostol,“ uviedla starostka Čerenčian Zuzana Študencová.

V dedine pôsobili tiež náboženskí spisovatelia Matej Bahíľ a Juraj Bahíľ. Rodákom z Čerenčian je právnik, publicista a národnokultúrny pracovník Miloš Krno a Ján Kanka, po ktorých sú pomenované dve nové ulice v obci. „Aj týmto spôsobom sa snažíme zachovávať našu obecnú históriu. Okrem tohto uvažujeme aj o vytvorení knihy, v ktorej by boli zachytené spomienky starších obyvateľov,“ dodala starostka.

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: TASR, foto: cerencany.sk

V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Publikačné pravidlá“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii

POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook
REKLAMA 1
Posledné komentáre
REKLAMA 3
REKLAMA
Reklama_x
REKLAMA