Ilustračné foto

Dňa 29. 01.2011 sa v Dolnom Kubíne konalo tretie kolo Slovenského pohára v kickboxe, kde do bojov zasiahli aj kickboxeri z hnúšťanského klubu Leon.

Vo váhe do 47 kg v kategórii juniori reprezentovali mesto Hnúšťa dvaja športovci a to Tomáš Ďurás, ktorý v prvom zápase zdolal Michala Slavkovského z Popradu, v druhom však podľahol na body svojmu skúsenejšiemu oddielovému kolegovi Petrovi Zatrochovi a umiestnil sa v konečnom poradí na 2. mieste. Peter Zatroch v prvom zápase zvíťazil nad Revúčanom Ľuboslavom Bodorom a v druhom zápase aj nad Tomášom Ďurásom a skončil na 1. mieste.

Jerguš Stejskal vo váhe do 57 kg – juniori si hravo poradil s Bardejovčanom Róbertom Sterančakom, no v druhom zápase prehral s Banskobystričanom Zdenom Osadanom a umiestnil sa tak na 4. mieste.

V kategórii muži vo váhe do 69 kg prehral tesne na body Hnúšťanský športovec Vladimír Franek nad Bardejovčanom Jozefom Karničom, ktorý mu zastavil postup a do ďalších bojov už nezasiahol.

Všetkým zúčastneným športovcom gratulujeme a touto cestou športový klub ďakuje mestu Hnúšťa a sponzorom – Peter Hirjak, Milan Medveď, Grigorij Šamin, Peter Vrábeľ a Michal Škvareniak, ktorí pomohli športovcom zúčastniť sa tejto súťaže.

ZDROJ: Kickbox klub Leon Hnúšťa

Ilustračné foto

V prvom kole Slovenského pohára v kickboxe, ktoré sa konalo v sobotu 9. októbra v Bardejove, sa predstavili traja pretekári Kick- box klubu Leon Hnúšťa. Všetci súťažili v light – contacte v mládežníckej kategórii. Hnúšťanský tréner Jozef Vranec pre Echoviny.sk uviedol, že sa Jakub Karas umiestnil vo váhe do 47 kg na druhej priečke a Tomáš Ďuras bol v tej istej váhe štvrtý. Obidvaja mali súťažnú premiéru a pred turnajom absolvovali skúšky technickej vyspelosti. Jerguš Stejskal (do 57 kg) obsadil štvrté miesto. Hnúšťanský kickboxer Peter Zatroch kvôli zraneniu do bojov nezasiahol.

Zdroj: Echoviny.sk

Petra Hirjaková je viacnásobnou majsterkou Slovenska. V roku 2008 štartovala na juniorských majstrovstvách sveta v Taliansku. „Mala som sa predstaviť tento rok na októbrových majstrovstvách Európy seniorov, ktoré sa uskutočnia v Azerbajdžane. Zmenil sa však ešte v lete zoznam účastníkov tohto šampionátu. Mal ísť aj kamarát z revúckeho klubu na majstrovstvá sveta kadetov a juniorov, ktoré sa konali v Srbsku, nominácia bola hotová, ale zrazu nikam nešiel on a ani ja. Toto ale ani nebolo podnetom k môjmu rozhodnutiu. Skôr zavážil májový turnaj Svetového pohára v maďarskom Szegede. Sklamalo ma, že som mala v boji o prvé miesto v light – contacte vyhratý zápas, ale na základe verdiktu rozhodcov som ho prehrala. Cítila som nespravodlivosť. Nebola som spokojná s niektorými pomermi,“ uviedla Hirjaková, ktorá nevylučuje, že sa niekedy v budúcnosti ešte predstaví na turnaji v kickboxe. „Nikto nevie, čo bude v budúcnosti. Možnože aj áno,“ uzavrela.

Zdroj: Echoviny.sk, foto: archív Petry Hirjakovej

Slovenským šampionátom, ktorý sa v máji konal v Trnave, sa však pre odchovankyňu Kick – box klubu Leon Hnúšťa sezóna neskončila. Predstavila sa ešte v maďarskom Szegede na turnaji Svetového pohára. V light – contacte obsadila Petra Hirjaková (do 50 kg) medzi juniorkami druhé miesto. Do bojov zasiahla aj v semi – contacte v juniorskej kategórii (do 50 kg) a skončila tretia.  „Bola to akoby moja rozlúčka s juniorskou kategóriou. Zápas o prvé miesto bol v light – contacte vyrovnaný. Dalo sa čakať, že sa priklonia rozhodcovia na stranu maďarskej súperky. Tretie miesto v semi – contacte považujem za dobré. Súperky mali úplne inú techniku. Je to také plus k tomu druhému miestu v light -  contacte,“ konštatovala. Ako dodala, jej vrcholom v tomto roku by mali byť októbrové majstrovstvá Európy v seniorskej kategórii, ktoré sa uskutočnia v Azerbajdžane. „Najväčšou výzvou sú pre mňa ME v Baku,“ uzavrela Hirjaková. Slovensko reprezentovala pred dvomi rokmi v Taliansku na majstrovstvách sveta v juniorskej kategórii. Je viacnásobnou majsterkou Slovenska.

Zdroj: Echoviny.sk, Foto: album Petry Hirjakovej

Je rodáčkou z Hnúšte. „Kickboxu sa venujem desať rokov. Bola som ešte malá a v škole ma šikanovali, otravovala som ocka dovtedy, kým ma neprihlásil na kickbox,“ uviedla pre Echoviny.sk Petra Hirjaková, ktorá je odchovankyňou Kick – box klubu Leon Hnúšťa. „Kickbox je rýchly, dynamický šport a viem sa pri ňom úplne odreagovať,“ podotkla viacnásobná držiteľka prvenstiev na majstrovstvách Slovenska. „Mám šesť titulov majsterky Slovenska v rôznych štýloch a v rôznych kategóriách,“ vysvetlila. Jej zbierka obsahuje aj ďalšie medaily z republikových šampionátov. Má na svojom konte triumfy na turnajoch Slovenského pohára.

Hirjaková sa zúčastňovala vo výbere Slovenska na turnajoch v juniorskej medzinárodnej interlige. Podarilo sa jej preniknúť na pódiové priečky. „Či sa mi darilo? Ako – kedy, ale väčšinou som sa umiestnila,“ konštatovala táto Hnúšťanka.

Majstrovstvá sveta v Taliansku

V roku 2008 sa predstavila ešte ako hnúšťanská pretekárka na svetovom šampionáte v Pozzuoli pri  Neapole, kde zasiahla do bojov v juniorskej kategórii. V Taliansku štartovala v light – contacte i v semi – contacte. Úspešnejšia bola v light – contacte. „Obsadila som šieste až ôsme miesto. Najspokojnejšia by som bola, samozrejme, s titulom majsterky, ale na to musím ešte veľa trénovať. Účasť na majstrovstvách sveta považujem za vrchol v mojej doterajšej kariére. Je to zážitok na celý život. Dostať sa na majstrovstvá sveta je ťažké a treba si to užiť. Najväčší zážitok bol pre mňa kúpanie sa v mori. Juniorské majstrovstvá sveta mi dodali chuť častejšie trénovať. Videla som v Taliansku rôzne tréningové praktiky, ktoré nie sú u nás bežné,“ uviedla Petra Hirjaková. Na európskom šampionáte sa v doteraz táto osemnásťročná kickboxerka nepredstavila. „Chcela by som sa ešte štartovať na  rôznych turnajoch, medzi ktoré patria aj majstrovstvá sveta i majstrovstvá Európy. V športovej kariére sa dá dosiahnuť vždy viac. Netrúfam si odhadnúť, kam sa dostanem,“ vyjadrila sa k svojím ambíciám v ďalšej športovej kariére.

Za svoju prednosť ako kickboxerka považuje v dueloch rýchlosť a tiež to, že vie vysoko kopať. Poznamenala, že trénuje aj taktiku, ale keďže súperky občas prekvapia, vtedy treba improvizovať.

Študuje v Revúcej, reprezentuje revúcky Leon

Na turnajoch už súťaží v seniorskej kategórii. „Do zápasov sa snažím dávať všetko. V kategórii žien sú dosť skúsené súperky, takže nie vždy sa mi podarí zvíťaziť,“ povedala Hirjaková, ktorá dodala, že už druhú sezónu reprezentuje Leon Revúca. V tejto sezóne zasiahla do bojov nielen v Slovenskom pohári, ale aj na medzinárodnom turnaji Slovan Open v Banskej Bystrici. „Zo začiatku som v revúckom klube len trénovala, potom som v ňom začala hosťovať a nakoniec som sa pridala k tomuto klubu. V Revúcej sú lepšie podmienky na kickbox, pokiaľ ide o vybavenie telocvične, ale sparing je na rovnakej úrovni, ako aj v Hnúšti,“ vyjadrila sa študentka tretieho ročníka na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej. Prezradila, že ďalej rozmýšľa o štúdiu na policajnej, alebo na vojenskej akadémii. Medzi jej záujmy patrí čítanie, sezónne športy, ako je beh, plávanie, korčuľovanie, ale aj spánok či prechádzky v prírode.

„Petru som vnímala už od začiatku ako cieľavedomú športovkyňu, ktorá to svojimi stále sa zlepšujúcimi výsledkami aj dokazovala. Keďže bola vždy skúsenejšia než ja, brala som si z nej príklad. Hlavne ma motivovala jej vytrvalosťou trénovať a neustále sa zlepšovať. Nebudem preháňať, keď poviem, že nevynechala skoro ani jeden tréning. Myslím, že v budúcnosti sa môže dostať do úplnej špičky svetového kickboxu, čo jej veľmi prajem,“ povedala pre Echoviny.sk hnúšťanská kickboxerka Natália Bagačková.

Zdroj: Echoviny.sk, Foto: Archív Petry Hirjakovej.

Hnúšťanská kickboxerka Lena Škodová sa stretla v seniorskej kategórii v štýle K 1 – Rules s domácou Dominikou Brienikovou.  Škodová svoj prvý duel v Dolnom Kubíne nedokončila, v druhom kole kvôli zraneniu ruky z boja odstúpila. Rozsah jej zranenia by mal byť známejší zajtra.

V kategórii chlapcov sa predstavili v light – contacte dvaja hnúšťanskí pretekári. Jerguš Stejskal v prvom súboji zvíťazil, no v druhom dueli prehral a do ďalších bojov už nezasiahol. Peter Zatroch prehral svoj prvý zápas a turnaj sa pre neho skončil.

Zdroj: Echoviny.sk

Natália Bagačková

V zbierke Natálii Bagačkovej chýba titul majsterky Slovenska, a to či už v juniorskej, alebo v seniorskej kategórii. Z porovnania toho, čo dosiahla v kickboxe, vyplýva, že je v tieni úspešnejšej a staršej sestry Miriamy. Natália študuje na vysokej škole v Bratislave manažment. Zdôrazňuje, že s kickboxom neskončila.

Natália Bagačková už ako malé dievča inklinovala k bojovým športom, a to aj pod vplyvom akčných filmov, na ktorých vyrastala. „Robila som niekoľko rokov aj karate a potom som presedlala na kickbox. Zaujal ma tým, že mi dodáva adrenalín, ktorý potrebujem. Tréning a súťaženie mi dáva energiu, udržiava ma vo forme, čo mi ako žene veľmi vyhovuje,“ vyjadrila sa pre Echoviny.sk Natália Bagačková z Kick – box klubu Leon Hnúšťa.

V juniorskej kategórii získala v semi – contacte na majstrovstvách Slovenska striebornú medailu a v seniorskej kategórii bronz. „Väčšie úspechy som dosiahla v juniorskej kategórii. Mám na svojom konte aj prvenstvá na turnajoch Slovenského pohára a ďalšie pódiové umiestnenia. Na stupni pre víťazov som stála aj v juniorskej interlige, kde som sa predstavila opakovane v drese výberu Slovenska v súťaži družstiev, ale aj medzi jednotlivcami. Bola som veľmi rada, že som sa dostala do reprezentačného výberu. Súperili sme s družstvami Česka, Moravy a Poľska. Získala som cenné skúsenosti,“ konštatovala Natália. V začiatkoch svojej kariéry sa ťažšie vyrovnávala s prehrami. Neskôr sa z nich snažila najmä poučiť.

Zo zlatej medaily na majstrovstvách Slovenska sa doteraz netešila. „Nezúfam z toho. Dúfam však, že sa mi ju raz podarí získať. Sú méty, ktoré chcem dosiahnuť na športovom poli. Túžim  po zisku titulu majsterky Slovenska. Nebránila by som sa ani trofejám z medzinárodných turnajov,“ reaguje.

Chce sa vrátiť do súťažného kolotoča

V prebiehajúcej sezóne sa na turnajoch nepredstavila. Podľa jej slov to však neznamená, že skončila svoju aktívnu kariéru. „Kickbox mi chýba a určite by som sa k nemu chcela vrátiť. Dúfam, že to bude už čoskoro. Neviem, či sa vrátim na turnaje v tejto sezóne, najskôr totiž musím pravidelne trénovať a dostať sa do formy. Cítim sa byť naďalej kickboxerkou, pretože viem, že som s týmto športom ešte neskoncovala,“ vyslovila sa deväťnásťročná Hnúšťanka. Podotkla, že na kickbox nezanevrela. „Začala som študovať na vysokej škole, nemala som na trénovanie čas. Už som si však v Bratislave zvykla. Budem sa snažiť nájsť si čas na šport,“ doplnila študentka prvého ročníka na Fakulte managementu Univerzity Komenského, kde študuje odbor manažment.

Sestra Miriama úspešnejšou kickboxerkou

Okrem Natálie Bagačkovej nesúťažia v tejto sezóne aj niektorí ďalší hnúšťanskí kickboxeri. „Je to veľká škoda pre Kick – box klub Leon Hnúšťa, no každý si určuje svoje priority a rozhoduje o tom, čo je pre každého dôležitejšie,“ dodala.

Natália prezradila, že sa so svojou staršou sestrou Miriamou v súťažnom dueli nestretla. „Neviem úplne porovnať, či je sestra lepšia kickboxerka. Myslím si však, že patrí medzi tie najlepšie na Slovensku. Miriama je úspešnejšia, ako som ja. Dokazujú to jej tituly a úspešné výsledky. Teším sa však z toho“.  Poznamenala, že povahovo sú so sestrou veľmi rozdielne. „Napriek tomu však spolu veľmi dobre vychádzame. Aj v súbojoch bojujeme rôzne, či už po technickej stránke, alebo taktickej,“ uviedla.

Kickbox dievčatám ženskosť neberie

Mladšia zo sestier Bagačkových považuje kickbox za šport ako každý iný. „Dievčatám určite neberie na ženskosti, ale pridáva im rešpekt,“ nechala sa počuť Natália, ktorá sa vďaka kickboxu stala odvážnejšou. „Mužská časť populácie reagovala na to, že sa venujem kickboxu, niekedy posmeškami a inokedy to vzbudilo rešpekt. Je zaujímavé sledovať ich reakciu, keď poviem, aký šport robím“.

„Som vo svojom vnútri citlivá, keď to treba, ale skôr sa snažím byť odolná a energická. Za nevyliečiteľnú romantičku sa už nepovažujem. Asi som z toho vyrástla. Som realistka,“ tvrdí o sebe vysokoškoláčka, medzi ktorej záujmy patrí okrem športu cestovanie, sleduje tiež dianie na Slovensku i v zahraničí.

Na to, či je ťažké získať si jej sympatie, sa odporúča opýtať tých, ktorí sa o to pokúšali. „Nie som náročná, proste sa mi niekto musí zapáčiť a sadnúť mi,“ uzavrela.

Zdroj: Echoviny.sk, Foto: album Natálii Bagačkovej

Vľavo: Škodová v akcii

Senica bola v sobotu 12.decembra dejiskom druhého kola Slovenského pohára v kickboxe. Na Záhorí reprezentovala Kick – box klub Leon Hnúšťa Lena Škodová, ktorá sa na medailové pozície  nedostala.

Škodová súťažila vo váhe do 60 kg v kategórii žien, do bojov zasiahla v low – kicku. „Tesne prehrala na body s Dominikou Brienikovou, je to skúsená pretekárka z Dolného Kubína. V celkovom hodnotení obsadila Škodová štvrté miesto,“ povedal pre Echoviny.sk hnúšťanský tréner Jozef Vranec.

Zdroj: Echoviny.sk

Ondrej Radič je dvojnásobným majstrom Slovenska v kickboxe. „Obidva úspechy som dosiahol v juniorskej kategórii v light – contacte,“ povedal pre Echoviny.sk Radič. „Z majstrovstiev Slovenska mam dokopy poltucet cenných kovov – tri bronzové medaily, jednu striebornú a dve zlaté. A to či už v light – contacte, alebo v semi – contacte,“ doplnil kickboxer klubu Leon Hnúšťa. Opakovane triumfoval na turnajoch Slovenského pohára.

Štartoval aj na medzinárodných turnajoch v interlige. „Týchto súťaží sa zúčastňovali pretekári zo Slovenska a z Česka. Bol som z môjho pohľadu na nich úspešný. Aj keď som nebol stále na medailových priečkach, vydal som zo seba vždy čo najviac,“ konštatoval.

Majstrovstvá sveta v Chorvátsku

Radič sa predstavil v roku 2006 na juniorských majstrovstvách sveta, ktoré sa uskutočnili v Zadare (Chorvátsko). Obsadil vo váhe do 57 kg šieste miesto. „Do bojov som zasiahol v light – contacte  v juniorskej kategórii. Na svoju účasť na svetovom šampionáte si spomínam veľmi dobre. Bol som veľmi rád, že som sa na takýto šampionát po dlhých a náročných tréningoch dostal. A videl som, ako bojujú kickboxeri z celého sveta,“ spomína.  Poznamenal, že atmosféra na svetovom šampionáte bola perfektná.

„Keď sa spomenú MS v Zadare, vybaví sa mi tvár ruského súpera,  ktorému som podľahol. Účasť na tomto šampionáte je pre mňa nezabudnuteľným zážitkom do konca života. To je fakt,“  vyhlásil devätnásťročný Radič, ktorý je študentom na Strednej odbornej škole v Hnúšti.

Ako prezradil, mal ambície štartovať opäť na majstrovstvách sveta, alebo si vyskúšať európsky šampionát. „Som trochu sklamaný, že som sa po MS v Zadare na ďalšom svetovom šampionáte či na ME nepredstavil. Myslím si však, že keď budem tvrdo makať, môžem sa ešte na takýchto podujatiach predstaviť. Po prechode z juniorskej do seniorskej kategórie sa mi to nepodarilo. Prechod z juniorskej do seniorskej kategórie bol dosť ťažký, pretože medzi mužmi je dosť veľká konkurencia, ale pomaly je to z môjho pohľadu stále lepšie“.

Chce ďalej súťažiť

V tomto roku obsadil na majstrovstvách Slovenska v light – contacte vo váhe do 57 kg medzi seniormi tretie miesto. „Bol som s bronzom spokojný. Prehral som so skúsenejším a starším súperom,“ reagoval.  

Na prvom turnaji Slovenského pohára v sezóne 2009/2010 nebol. „V blízkej dobe sa ani neplánujem zúčastniť na nejakom turnaji. Neznamená to však, že som skončil s kickboxom. Dúfam, že moja aktívna kariéra bude mať pokračovanie. Určite ešte totiž chcem súťažiť v tomto športe,“ povedal Radič. Zdôraznil, že ho kickbox neprestal baviť. „Stále ma baví, ale som v maturitnom ročníku. Mám menej voľného času. Keď mám voľný čas, tak chodím trénovať“.

Túžby si nechá pre seba

Kickboxu sa venuje už dlho. „Po nástupe na základnú školu ma otec prihlásil aj na kickbox. Mal som sedem rokov. Priznávam, že na začiatku ma do tohto športu trochu aj nútil, ale postupom času si ma kickbox získal. Učaroval mi. Veľa som sa vďaka nemu naučil, zlepšil som si aj kondíciu, rýchlosť, psychiku a mám vďaka nemu aj veľa dobrých kamarátov a veľa zážitkov. Kickbox má zásluhu na tom, že som trpezlivejší, cieľavedomejší i disciplinovanejší. Veľká moja vďaka patrí trénerovi Jozefovi Vrancovi, bez ktorého by kickbox v Hnúšti neexistoval“.

„Je toho ešte veľa, čo by som chcel v kickboxe dosiahnuť. Na ničom z toho však teraz nepracujem, pretože na to nemám dosť času. Takže si to, po čom túžim, nechám pre seba,“ uzavrel Ondrej Radič, ktorý je obdivovateľom aj iných bojových umení. Z kickboxu presedlať na iné bojové umenie sa však podľa jeho slov nechystá.

Zdroj: Echoviny.sk Foto: album Ondreja Radiča

Jana Vetráková je trojnásobnou majsterkou Slovenska v kickboxe, z toho dvakrát triumfovala v seniorskej kategórii. Dve zlaté medaily získala v light – contacte a jednu v semi – contacte. Súťažila v obidvoch týchto štýloch. Vo vitríne má aj ďalšie medailové umiestnenia z republikových šampionátov. Dobré výsledky dosiahla aj na turnajoch Slovenského pohára.
„Či som bola úspešná ako kickboxerka? Na to by ste sa mali opýtať trénera. Trénoval ma Jozef Vranec,” povedala skromne Vetráková, ktorá veľa času trávi na internete.

Ku kickboxu ju priviedla kamarátka. Keď začala súťažiť, prehrávala. „Mala som myšlienky, že kvôli tomu prestanem chodiť na turnaje. No nedalo mi to a pokračovala som v súťažení,” prezradila a pokračovala: „Odmalička sa mi páčili bojové umenia. Pritiahla ma ku kickboxu možnosť vyskúšať si ich reálne a „dostal” ma aj adrenalín spojený s kickboxom”.

Ako Vetráková priznáva, vďaka kickboxu mala predovšetkým kondíciu. „Ale aj radosť z pohybu, sebavedomie a schopnosť riešiť kritické situácie,” dodala.

Ľutuje, že sa nedostala na najvýznamnejšie turnaje

Na najvýznamnejšie podujatia sa nedostala. „Bolo mi veľmi ľúto, že som sa nedostala na majstrovstvá Európy či majstrovstvá sveta. Reprezentácia Slovenska bola pre mňa veľkým lákadlom. Veľmi som sa chcela zúčastniť na najväčších turnajoch. V roku 2005 som bola na reprezentačnom sústredení, ale neprebojovala som sa do záverečnej nominácie na majstrovstvá Európy. Nebola som v najlepšej forme a konkurencia bola veľká,” uviedla dvadsaťtriročná Hnúšťanka.

Kickbox je kontaktný šport. Keď nastupovala na súboje, nemala obavy, že sa zraní. „To nie je ten správny čas uvažovať nad niečím takýmto. Lomcuje vami adrenalín a ten prehluší všetky ostatné pocity,” konštatuje romantička, ktorá má rada adrenalín.

Tretí titul majsterky Slovenska získala v roku 2005. Ich počet nerozšírila. „Mávala som čoraz častejšie zdravotné problémy s dýchaním, mala som kvôli tomu absencie na tréningoch. K tomu sa ešte pridružili pracovné povinnosti. Bolo ich ťažké skĺbiť s tréningovým procesom. Nehovoriac už o tom, že som potom odišla pracovať do Prahy, čo znamenalo môj koniec s kickboxom”. Poznamenala, že v českej metropole bola skoro tri roky. „Zobrala som si so sebou do Prahy výstroj. Chcela som sa ešte venovať kickboxu. Nebolo však možné zladiť prácu a kickbox. Okrem toho taxa za hodiny trénovania bola vysoká”.

Fanúšičkou kickboxu zostala

Do obdobia aktívnej športovej kariéry sa v spomienkach vracia. „Spomínam na to obdobie v dobrom,” doplnila. „S odstupom času si myslím, že som mohla začať s kickboxom v mladšom veku a venovať sa mu ešte viac,” uvažuje nahlas. Vyjadrila sa, že kickbox jej chýba. Na šport podľa jej slov nezanevrela, ale venuje sa mu len rekreačne. Na to, aby sa mu venovala súťažne, sa už necíti. „Fanúšičkou kickboxu budem vždy. Páčia sa mi však aj iné športy, predovšetkým tie adrenalínové”. Naznačila, že šanca, že by sa vrátila ku kickboxu, aspoň v takej podobe, že by opäť začala s tréningom, je vždy.

V súčasnosti podniká. „Veľmi ma to baví. Moja práca je mojou hlavnou záľubou,” povedala Jana Vetráková

Zdroj: Echoviny.sk, foto – album Jany Vetrákovej.

Prvenstvo si vybojovala vo váhe do 60 kg v kategórii žien hnúšťanská kickboxerka Lena Škodová, ktorá zasiahla do bojov vo full – contacte. Bola to jej súťažná premiéra. „Mala za sebou kvalitnú prípravu, čo sa odzrkadlilo, keďže obsadila prvé miesto. Porazila aj sebavedomú a oveľa skúsenejšiu pretekárku Dominiku Brienikovú z Dolného Kubína,” povedal pre Echoviny.sk tréner klubu Leon Hnúšťa Jozef Vranec.

Peter Zatroch (do 42 kg) obsadil v kategórii chlapcov v light – contacte druhé miesto. „Hravo si poradil s Ľubom Bodorom ml. z Revúcej, porazil Jakuba Kovača z Dolného Kubína a na ceste za prvým miestom ho zastavil Michal Pecha z Popradu. Zatroch urobil niekoľko taktických chýb, prehral na body a skončil tak druhý,” vyjadril sa hnúšťanský tréner.

V mládežníckej kategórii štartoval v light – contacte aj Jerguš Stejskal (do 52 kg). „Je to náš nový pretekár. Už v piatok sa konali celoslovenské skúšky v získavaní technických stupňov, na ktorých sa musel zúčastniť. Získal červený pás. Menej šťastia mal v sobotňajších bojoch. V dobrom dueli zaplatil nováčikovskú daň, prehral v prvom zápase na body s domácim pretekárom Radom Dubňanským,” povedal Vranec a dodal: „Ďakujeme za podporu mestu Hnúšťa a sponzorom – Izont s. r. o. Hnúšťa a Dušan Ďubek – Total Sport Hnúšťa”.

ZDROJ: Echoviny.sk

V novej sezóne 2009/2010 sa Miriama Bagačková (Kick- box klub Leon Hnúšťa), ktorá je viacnásobnou majsterkou Slovenska, na turnajoch nepredstaví. „Nepodarí sa mi to. Štúdium mi neposkytuje veľa voľného času, takže nestíham tréningy a často ani súťaže. Študijná literatúra vždy nejako dostane prednosť. Ak by som ďalej súťažila, bola by to moja šiesta sezóna,” povedala pre Echoviny.sk Bagačková, ktorá študuje v Brne na vysokej škole medicínu.

Miriama Bagačková zdôraznila, že určite nedáva kickboxu definitívne zbohom. „Chcem znovu zažiť súťažnú atmosféru. Pevne dúfam, že sa do zápasiska zase vrátim. Aj keď mám kickbox veľmi rada, školu musím uprednostniť. Ak to čo i len trochu pôjde, tak sa opäť pustím do trénovania a súťaženie,” vyslovila sa dvadsaťjedenročná kickboxerka, ktorú zdobia tri tituly majsterky Slovenska v štýle semi – contact. Bohatá je jej zbierka víťazstiev na turnajoch Slovenského pohára. Považuje sa za úspešnú kickboxerku? „Niektoré moje výsledky to naznačujú, ale nerada hodnotím sama seba. Viem, že je veľa lepších zápasníčok a ja sa môžem len snažiť stále zlepšovať, hoci mi v tom teraz nedostatok času značne bráni,” odvetila. Podčiarkla, že sa nikdy kickboxu nevenovala kvôli titulom. „Ale preto, lebo ma jednoducho baví a veľa mi toho dáva. Na druhej strane však nepopieram, že ocenenia v podobe pohára, či medaily ma veľmi potešia,” pokračovala.
Romanticky založená Hnúšťanka sa nechala počuť, že sa vďaka kickboxu naučila disciplíne, pravidelnej práci na sebe. Dodala, že toto športové odvetvie je výborným prostriedkom na udržiavanie si kondície. „Pomáha mi tiež zvýšiť si sebavedomie. Tréner nám dával aj praktické rady vo vzťahu k tomu, ako sa zachovať, keby sme sa ocitli v ohrození v reálnom živote. Vďaka kickboxu som spoznala na tréningoch i turnajoch veľa dobrých, správnych ľudí, na čele s našimi trénermi – Jozefom Vrancom a Ondrejom Pupalom. Nehovoriac už o tom, že by som o nezabudnuteľných zážitkoch a situáciách mohla rozprávať dlho,” uviedla.

Po zisku prvej zlatej medaily na majstrovstvách Slovenska a dobrých výsledkoch v Slovenskom pohári začala myslieť na účasť na európskom šampionáte. „Ktorý športovec by sa nechcel dostať na nejaké vrcholné podujatie? Nie som sklamaná z toho, že sa mi to nepodarilo. Do užšej nominácie som sa na majstrovstvá Európy a ani majstrovstvá sveta nedostala. Možno sa mi to niekedy podarí,” vyjadrila sa staršia zo sestier Bagačkových. Aj Natália podľahla čaru bojových umení.
„Keď človek nastupuje na zápasy, cíti predovšetkým to množstvo adrenalínu,” povedala Miriama. Poznamenala, že prehry neberie smrteľne vážne. „Je to šport a k nemu patria aj prehry. Netešia, ale kto nevie prehrávať, tak nemôže ani vyhrávať”.
Priznáva, že odmalička mala slabosť pre bojové umenia. Najskôr to skúšala s karate, neskôr presedlala na kickbox. „Neľutujem túto zmenu. Som rada, že som mohla skúsenosti z karate použiť aj v kickboxe,” doplnila. Pre bojové umenia sa rozhodla pod vplyvom akčných filmov. „Vo filmoch sú v bojových scénach aj efektné prvky, ktoré nie sú v praxi použiteľné. Tréningy a súťaže sú však reálne. Ak som sa na karate a kickbox dala najskôr kvôli filmom, teraz to určite vôbec neľutujem, pretože mi to veľa dalo”.
Svoje schopnosti nebola nútená demonštrovať mimo tréningov a turnajov. „Našťastie. Dúfam však, že doterajšie skúsenosti z tréningov by mi minimálne pomohli zachovať si chladnú hlavu a spomenúť si na nejakú „fintičku”, ktorú nás tréner učil. Ale človek nikdy nevie, ako sa v krízovej situácii zachová,” uzavrela Miriama Bagačková rozhovor pre Echoviny.sk.

ZDROJ: Echoviny.sk, foto: archív Miriama Bagačková