Seminár Folklór a folkloristika v procesoch komunikácie sa konal pri príležitosti nastávajúceho jubilea Milana Leščáka, ako aj pri príležitosti 20. ročníka folklórneho festivalu Koliesko, pri zrode ktorého Milan Leščák stál. V útulnom prostredí penziónu Močiar v Kokave nad Rimavicou sa stretlo približne 35 účastníkov, folkloristov, etnológov a hudobných vedcov, ktorí zastupovali rôzne vedecké, pedagogické a kultúrne inštitúcie z celého Slovenska. Seminár sa niesol v priateľskej atmosfére, čo ale neubralo na vážnosti vedeckému programu.
Podujatie otvorili a pozdravili zástupca organizátora seminára Jozef Burič (Združenie priaznivcov folklóru, Národné osvetové centrum v Bratislave) a starosta obce Kokava nad Rimavicou Ján Chromek. Starosta vyzdvihol význam Kolieska pre obec a potvrdil, že podujatie vždy priláka do obce okrem cudzích návštevníkov aj všetkých rodákov: „Kým voľakedy chodili kokavskí rodáci na návštevu len na Vianoce a Všechsvätých, teraz chodia na Vianoce, Všechsvätých a na Koliesko“.
Po úvodných príhovoroch už nasledoval odborný program, rozdelený do sekcií. V prvej sekcii, ktorej predsedala Hanka Hlôšková, 
odzneli tri príspevky. Poľská hosťka Janina Hajduk-Nijakowska sa venovala vplyvu masovo-komunikačných prostriedkov, najmä televízie, a nových technológií – Internetu na folklór (e-folklór) a jeho rôzne podoby v súčasnosti. Oľga Danglová sa zamerala na folklorizmus v materiálnej kultúre a prešla chronologicky cez viaceré organizované inštitucionálne formy podporujúce folklorizmus vo výtvarnom umení (od výšivkárskych spolkov v 19. storočí až po súčasný ÚĽUV). Kornélia Jakubíková si položila provokatívnu otázku, ktorá už odznela v iných debatách, či by sme nemali rezignovať na striktné oddelenie folklóru od folklorizmu, keďže hranica medzi nimi v súčasnosti nie je jasne definovateľná. V príspevku ďalej analyzovala najmä súčasný obrad a jeho väzby na folklór a folklorizmus (napr. čepčenie na svadbách ako zložka zábavy so zmenenými funkciami a pod.).
Druhý blok s predsedníčkou Janinou Hajduk-Nijakowskou bol venovaný moravským kolegom a kolegyniam. Jana Pospíšilová sa zamerala na komunikáciu detí cez súčasné podoby folklóru. Zdôraznila a na mnohých vtipných príkladoch aj ukázala, že detský folklór je živý a stále sa rozvíja. Helena Beránková rozobrala tvorbu dvoch moravských telies – Slováckeho krúžku a Poľany, pričom sa sústredila najmä na porovnanie dvoch odlišných prístupov k prezentácii folklórnych tradícií v mestskom prostredí. Miroslav Valka informoval o Slovníku evropské etnologie, ktorý pripravil už zosnulý Richard Jeřábek, a o peripetiách prípravy vydania tohto diela.
Tretiu, piatkovú sekciu seminára, ktorej predsedala Oľga Danglová, začal Ivan Murín príspevkom o komunikácii folklóru a folklorizmu na základe výskumov v rôznych lokalitách, hlavne však v Klenovci. Jeho inovatívny metodologický prístup rozprúdil dlhú diskusiu. Vladimír Kyseľ hovoril o konkrétnej komunikácii alebo skôr o jej nedostatku medzi rôznymi skupinami a komunitami na Slovensku: medzi vedcami a pracovníkmi kultúrnych inštitúcií, odborníkmi a lokálnou/ regionálnou samosprávou, medzi rezortmi a pod., pritom ale vzdal hold Milanovi Leščákovi, ktorý mnohé medzery v tejto komunikácii roky zapĺňa. Alžbeta Lukáčová voviedla účastníkov do sveta ľudových hudieb a pokúsila sa o zmapovanie trendov ako aj klasifikáciu súčasných ľudových hudieb na Slovensku.
Posledný, štvrtý blok s predsedajúcou Janou Pospíšilovou otvorila Zuzana Profantová svojím príspevkom o metóde oral history, naráciách a naratológii, pričom sa zamerala na vývoj 
smerov a metodologických prístupov v naratológii. Na záver (správne) vyzvala Milana Leščáka, aby sa aj on stal „homo fabulantom“ a napísal svoj životný príbeh. K tomu možno len dodať, že by sme sa takémuto počinu mnohí určite potešili. Hanka Hlôšková sa v poslednom príspevku venovala rozprávačstvu a rozprávačom na scéne v súčasnosti, načrtla smery i charakteristiky vývoja tohto žánru cez rôzne súťaže a prehliadky rozprávačov.
Diskusie ku každému bloku boli bohaté, sršali nápadmi a priniesli plodnú výmenu názorov všetkých zúčastnených. Okrem vedeckého programu si zaslúži pochvalu aj spoločenský program. Večerná škola tanca pod vedením Vlada Michalka nenechala prítomných dlho sedieť a pri muzike sa takmer všetci roztancovali i rozspievali. Niet nad odborné podujatia so živou ľudovou hudbou. Vďaka za výbornú organizáciu patrí najmä členke Združenia priaznivcov folklóru Soni Štangovej. Za finančnú pomoc vďaka patrí: Nadácii PONTIS a Nadácii DEXIA BANKA SLOVENSKO:
Milan Leščák, guru slovenskej folkloristiky, si poctu formou vedeckého seminára plne zaslúži. Verme, že nás bude obohacovať múdrym slovom, ostrovtipným úsudkom a nevyčerpateľným humorom jemu vlastným ešte na mnohých ďalších seminároch, konferenciách a festivaloch.
ZDROJ: PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc., Ústav vedy a výskumu Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Podobné alebo súvisiace články:
- HNÚŠŤA: Detský folklórny festival 2011
- MAS MALOHONT: Semináre o cestovnom ruchu s lektormi z Francúzska
- Festival hudobného folklóru v Muráni
- MDŽ na Strednej odbornej škole v Tisovci
- Chceme si lepšie rozumieť
- FOTO: GEMERSKÁ PODKOVIČKA – Festival detských folklórnych súborov Gemera – Malohontu
- DRIENČANY: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
- DOPLNENÉ: Detský folklórny festival 2011
- KOLIESKO 2010: Festival ľudovej kultúry – XX. ročník stretnutia mladých folkloristov
- Detský hudobný festival – súťažná prehliadka detských interpretov ľudových piesní
