Čas “dušičiek” je časom spomienok na zosnulých, ale aj rodinných stretnutí a školských prázdnin. Ako vznikla táto tradícia, kde a kto ju zaviedol?
Školské prázdniny potrvajú iba štyri dni (od štvrtku, 30. 10. do nedele, 2. 11.) a v pondelok, 3. novembra sa viac ako 700 tisíc študentov vráti do škôl. Dlhšie prázdniny čakajú študujúcu mládež až v decembri, tie vianočné začnú 22. decembra a skončia 7. januára.1. november je každý rok výnimočným dňom.
Nielen preto, že je vždy dňom pracovného voľna – 1. november je „sviatkom všetkých svätých”, na ktorý nadväzuje „pamiatka na zosnulých”. Miesta posledného odpočinku našich blízkych vyzerajú takto krásne len v tieto dva dni v roku.
Nápory návštevníkov cintorínov sa očakávajú od piatku až do nedele. Človek sa zastaví, zapáli sviečku a spomenie si. Na chvíľu za sebou zanechá zhon všedných dní a uvedomí si vlastnú pominuteľnosť. Rodiny roztrúsené do všetkých kútov Slovenska sa stretnú často práve dnes, keďže počas celého roka na priateľské stretnutia kvôli pracovným povinnostiam nezvýšil čas.
Dôvodom zavedenia Sviatku všetkých svätých bola nemožnosť sláviť každý jednotlivý deň svätcov. Pápež Gregor III. (731-741) ustanovil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra. Tento sviatok sa začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku.
Na sviatok všetkých svätých nadväzuje v rímskokatolíckej cirkvi Pamiatka zosnulých (lat. In commemoratione omnium fidelium defunctorum) – ľudovo nazývaná Dušičky.
Spomienku zaviedol svätý opát Odo z Cluny v roku 928, ktorý takto chcel potlačiť pretrvávajúce pohanské obrady. Francúzske kláštorné mestečko Cluny bolo v 10. storočí sídlom reformistického hnutia za obrodu cirkvi (clunyjské hnutie). Kláštor patril k najvplyvnejším cirkevným organizáciám v 11. a 12. storočí v celej západnej, čiastočne aj strednej Európe. Jeho kolosálna románska bazilika Saint-Pierre-Paul (sv. Petra a Pavla) z 11. storočia bola dlhé obdobie najväčším kresťanským kostolom (181 m dlhým). Tunajší opát spravoval asi 1 450 kláštorov (s viac ako 10 000 mníchmi). Z kláštora vyšlo niekoľko francúzskych pápežov. Opátstvo malo preto značný vplyv nielen náboženský, ale hlavne intelektuálny, politický a umelecký na celý Západ.
Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia rozšírila do celej Európy, v Ríme ju oficiálne prijali v 14. storočí. Keď ju pápež Benedikt XIV rozšíril v roku 1748 pre všetkých kňazov v Španielsku a Portugalsku, sviatok sa rozšíril aj do Latinskej Ameriky. V roku 1915 pápež Benedikt XV rozšíril tradíciu Pamiatky zosnulých na celú katolícku cirkev. V evanjelickej cirkvi boli pokusy odmietnuť túto pamiatku, avšak Martinovi Lutherovi sa to za jeho života nepodarilo a jeho nasledovníci sa už tejto otázke nevenovali. Pamiatka zosnulých patrí ku kresťanským tradíciám, ktoré si, rovnako ako napríklad Vianoce, či Veľkú noc, pripomínajú aj ľudia, ktorí nie sú veriaci.
Na Slovensku je tento deň spojený s návštevou cintorína, rodinných hrobov. Modlitba za zomretých patrí k najstarším kresťanským tradíciám.
Zdroj: Echoviny.sk
Podobné alebo súvisiace články:
- Začal sa advent
- Slovák z Klenovca sa stretol s Chiracom aj Gándhíovou
- Pamiatku zosnulých ohlasuje nezvyčajné rande so smrťou
- Po veži hrozí aj zrútenie kostola
- KOMENTÁR: “Mnoho kriku pre nič”
- Dobšinského rozprávkovo v Gemeri
- Minulý týždeň oslavovali svoj sviatok aj učitelia v Hnúšti
- Gymnazisti na Burze informácií v Rimavskej Sobote a veľtrhu AKADÉMIA v Bratislave
- Šikmú vežu majú aj v Gemeri
- Hnúšťa bude mať svoje rekordy v knihe
